pobudnúť i pobyť dok. (pobuť, pobúcť) 1. csl zotrvať, byť niekde istý čas: Veru som si pobou̯ tri roki v hárešťe (Pucov DK); Vec_ca ňeponáhlaj domou, pobuňňi si u nás trochu! (Návojovce TOP); Pobudle zme si na oberački aj za päť tejžňou (Čelovce MK); Doma son pobudou̯ čez ďen (Poltár RS); Do tích prasuov sa to dalo, zaprasovalo, no a uš kec to tam pobolo, uš sa vitáhlo z vrecka pekne na čisté dzienko (Dl. Pole BYT); Vítek ňejakí čas tam ešče pobiu̯ a potom zebrau̯ sa aj on (Záh. Bystrica BRA); Kuśčičko tu eśči pobudzima (Dl. Lúka BAR); Pobudz u nas kuśčok! (Remeniny GIR); No ta tam me kus pobuľi doobedu, no a poobedze me še puščiľi (Brezina TRB) 2. ubehnúť, uplynúť (o čase): Tota krava pobula tri dňi, štiri dňi, co ňežrela ňič (Nemešany LVO); Bo jak posadzime do zahradi, kura preľeci, tag jej mušime ostrihac kridla a ked ňe, orezujeme jej pahnosce, aľe tri dni pobudze, už nazad hrebe (Kokšov-Bakša KOŠ)
pobyť p. pobudnúť
pobudnúť, pobyť, pobuť dk kde zostať, zdržať sa: wassa cera muožye nyeco doma pobuty (UHROVEC 1680); wiprawime se do onoho mesta a pobudeme tam pres cely rok (SP 1696); prosil ho, aby u nich pobil nektery den (Le 1730); gablko w te wode studene za gednu čtwrt hodini pobudlo (RPo 1790)
pobyť dk určitý čas zotrvať, byť na jednom mieste: pak ta gista osoba drzala se nyeakeho Ssteffana Krywossa bez zdawani, potom pobywsse s tym rok nebo dwa, potom gi oklamal a nechal git precz (BÁNOVCE n. B. 1555)