poburovateľ -a mn. -ia m. kto poburuje, burič: potrestať p-ov;
poburovateľka -y -liek ž.
poburovateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
burič kto sa búri proti spoločenským poriadkom al. kto poburuje iných • vzbúrenec • rebel • rebelant: vystupovať v úlohe buriča, rebelanta; potrestanie buričov, vzbúrencov • odbojník • zastar. odbojca • disident (odporca oficiálnej politiky) • expr. buntovník • hovor. expr. buntoš: nechal povešať všetkých odbojníkov, buntovníkov • poburovateľ • poburovač • expr.: podpichovač • nahuckávač • pejor. štváč: nedajte sa ovplyvniť platenými poburovačmi • podvratník • rozvratník • zried. rozvracač (komu ide o rozvrátenie spoločenských pomerov): časť verejnosti podľahla rozvratníkom a neuznávala zákony
p. aj vzbúrenec, rozvratník
poburovateľ p. burič
poburovateľ, -a, mn. č. -lia m. kto poburuje, burič: potrestanie nesvedomitých poburovateľov (Šolt.)