Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

pobudnúť -e -ú -dol dok. zotrvať niekde istý čas: priateľ p-l u nás dva dni

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pobudnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.

pobudnúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutie dok.

ostať 1. nevzdialiť sa z miesta • zostať: (z)ostať v miestnosti, na ulicizdržať sapobudnúť (istý, obyč. dlhší čas): na návšteve sa zdržali iba krátko; v cudzine pobudol rokkniž. zotrvať: Zotrvajte na svojom mieste!poostávaťpozostávať (o viacerých osobách, veciach): niektorí po(z)ostávali až do koncapoet. zdlieť (Hviezdoslav)pristaviť sa (zastaviť sa a ostať na krátky čas): pristaviť sa u susedovprečkať (čakaním stráviť čas na jednom mieste): prečkať dážď pod strechou, ostať pred dažďom pod strechou

2. byť stále v nezmenenom stave • zostaťzotrvaťpoet. strvať: (z)ostal, zotrval vo svojom presvedčení až do koncavydržaťvytrvať: vydržal, vytrval v hneve celý deň; vydržal, vytrval verný po celý časexpr. prischnúť (stať sa trvalým znakom): prischla mu prezývka tučniakudržať sazachovať sauchovať sa: sneh sa udržal; voda sa zachovala, uchovala čistápoostávaťpozostávať (vo väčšom množstve): rany mu po(z)ostávali na celom tele

3. p. zvýšiť (sa)2 4. p. ocitnúť sa


pobudnúť p. zdržať sa 1, ostať 1


vytrvať 1. zachovať si určitý stav, určitý vzťah k niekomu, niečomu • zotrvať: vytrvať, zotrvať vo svojom presvedčenívydržať: vydržal v hneve celý časpoet. strvaťostaťzostať: (z)ostali až do konca verní myšlienke slobody

2. nevzdialiť sa z miesta • zotrvať: naďalej nemohol vytrvať, zotrvať v rodinepobudnúť: pobudol s kamarátmi do ránazdržať saostaťzostať: bolo by dobre, keby ste sa zdržali s nami, keby ste (z)ostali s nami pri chorom


zdržať sa 1. nevzdialiť sa istý čas odniekiaľ, z nejakého miesta • ostaťzostať: zdržal sa, (z)ostal u nás mesiacpobudnúť (obyč. dlhší čas): pobudnúť u rodičov dva týždnezastar. vybudnúť (Tajovský)kniž. zotrvaťpoet. strvať: zotrvám s tebou do koncapribaviť sazabaviť sa (ostať dlhšie, ako bol pôvodný úmysel): pribavili, zabavili sme sa vonku do tmyzried. pomeškať (Kalinčiak)

2. nedodržať predpokladané tempo v niečom, urobiť niečo neskôr, ako sa predpokladalo • oneskoriť saomeškať sa: celý projekt sa zdržal, oneskoril, omeškal pre nedostatok pracovníkovzaostaťostať/zostať pozadu: vydanie ďalšieho zväzku slovníka zaostalo, (z)ostalo pozaduzastar. opozdiť sa

3. vôľou potlačiť svoje city a ich prejavy al. telesné stavy • opanovať saovládnuť sapremôcť sa: zdržať sa výbuchu hnevu; nevládal sa opanovať, ovládnuť a nahlas sa rozosmial; premohla sa a neplakalaudržať sa: už sa nemôže udržať pred hlasným protestomzaprieť sa: zaprel sa a nepovedal ani slovofraz. expr. stisnúť/zaťať zuby

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pobudnúť, -ne, -nú, -dol dok. zostať, zdržať sa, zotrvať kratší al. dlhší čas niekde: Tam pobudnem aspoň týždeň. (Ondr.) Nepokoj nedal mu dlhšie pobudnúť na jednom mieste. (Fig.)

pobúcť, pobuť p. pobudnúť


pobudnúť i pobyť dok. (pobuť, pobúcť)
1. csl zotrvať, byť niekde istý čas: Veru som si pobou̯ tri roki v hárešťe (Pucov DK); Vec_ca ňeponáhlaj domou, pobuňňi si u nás trochu! (Návojovce TOP); Pobudle zme si na oberački aj za päť tejžňou (Čelovce MK); Doma son pobudou̯ čez ďen (Poltár RS); Do tích prasuov sa to dalo, zaprasovalo, no a uš kec to tam pobolo, uš sa vitáhlo z vrecka pekne na čisté dzienko (Dl. Pole BYT); Vítek ňejakí čas tam ešče pobiu̯ a potom zebrau̯ sa aj on (Záh. Bystrica BRA); Kuśčičko tu eśči pobudzima (Dl. Lúka BAR); Pobudz u nas kuśčok! (Remeniny GIR); No ta tam me kus pobuľi doobedu, no a poobedze me še puščiľi (Brezina TRB)
2. ubehnúť, uplynúť (o čase): Tota krava pobula tri dňi, štiri dňi, co ňežrela ňič (Nemešany LVO); Bo jak posadzime do zahradi, kura preľeci, tag jej mušime ostrihac kridla a ked ňe, orezujeme jej pahnosce, aľe tri dni pobudze, už nazad hrebe (Kokšov-Bakša KOŠ)


pobyť p. pobudnúť

pobudnúť, pobyť, pobuť dk kde zostať, zdržať sa: wassa cera muožye nyeco doma pobuty (UHROVEC 1680); wiprawime se do onoho mesta a pobudeme tam pres cely rok (SP 1696); prosil ho, aby u nich pobil nektery den (Le 1730); gablko w te wode studene za gednu čtwrt hodini pobudlo (RPo 1790)

Zvukové nahrávky niektorých slov

pobudnúť: →speex →vorbis
pobudol vyše šesť týždňov passai plus de six semaines
sme pobudli tri týždne nous avons séjourné pendant trois semaines
večer pobudol v salóne soirs dans le salon

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu