pobočný príd.
1. vedľajší, bočný, filiálny, op. hlavný, centrálny: p. závod
2. druhoradý, vedľajší: zaoberať sa p-mi vecami; p-é úmysly nie priame
pobočný -ná -né príd.
bočný 1. ktorý sa miestom, polohou nachádza na boku, po strane, vedľa niečoho • postranný • pobočný: bočné, postranné osvetlenie; bočné, postranné dvere • vedľajší: vedľajšia ulica • odb. laterálny: laterálna lokalizácia, laterálne výhonky • zastar. stranný: stranný pozorovateľ (Kukučín) • šport. krídelný: krídelný útočník
2. p. vedľajší 2, 3, druhoradý 3. p. tajný1
druhoradý ktorý je z hľadiska významu, dôležitosti, hodnoty až na druhom, resp. ďalšom mieste (op. prvoradý) • vedľajší • podružný (op. hlavný): druhoradý, vedľajší, podružný problém, činiteľ • druhotriedny (op. prvotriedny): druhotriedny herec • bočný • sekundárny • zried. druhotný: bočná, druhotná záležitosť • zastaráv. pobočný: zaoberať sa pobočnými vecami • menejcenný • menejhodnotný • podradný (ktorý má nižšiu úroveň, menšiu hodnotu): menejcenná, menejhodnotná, podradná práca • zried. druhostupňový (Mráz)
p. aj vedľajší, podradný
pobočný 1. p. bočný 1, vedľajší 2 2. p. vedľajší 3, druhoradý
postranný 1. umiestnený na strane, na boku; vychádzajúci, smerujúci zo strany • bočný: postranné, bočné osvetlenie; postranné, bočné výhonky • vedľajší (op. hlavný): postranná, vedľajšia ulica • prívesný: prívesný vozík • šport.: pomedzný • čiarový (o rozhodcovi)
2. nekonaný priamo; z nejakého, obyč. nečestného dôvodu skrývaný, utajovaný • tajný • skrytý: netajila sa svojimi postrannými, tajnými, skrytými zámermi • pobočný • bočný: mať pobočné, bočné úmysly; dostať sa niekam bočnými chodníčkami • pokútny • nečistý • kniž. nekalý: pokútne, nečisté, nekalé zámery, plány
vedľajší 1. nachádzajúci sa v susedstve • susedný: priateľ býva na vedľajšej, v susednej ulici • priľahlý: priľahlé územie
2. vyskytujúci sa popri hlavnom • bočný: vedľajšia, bočná trať • postranný: postranné uličky • pridružený (vykonávaný ako vedľajší): pridružená výroba • pobočný • filiálny (op. hlavný): pobočný závod, filiálna stanica • zastar. vicinálny: vicinálna trať
3. nemajúci podstatný význam, veľkú dôležitosť (op. hlavný) • bezvýznamný • nevýznamný • nedôležitý: tento fakt je teraz vedľajší; bezvýznamná, nevýznamná vec • nepodstatný: nepodstatný rozdiel • nevážny: nevážna rana (Vajanský) • podradný (menej dôležitý): podradná otázka • podružný: podružný problém • druhoradý • nezávažný • pobočný: druhoradé, nezávažné dokumenty; zaoberať sa pobočnými vecami • bočný: bočný zárobok • odľahlý: odľahlý problém • okrajový: má to len okrajový význam • epizódny • epizodický: epizódna postava vo filme • druhotný (podmienený niečím iným; op. prvotný): druhotné suroviny • kniž. sekundárny (op. primárny): sekundárna príčina choroby • expr. smiešny: smiešne podrobnosti prípadu • kniž. akcesorický: akcesorická úloha
p. aj nepodstatný
1. nachádzajúci sa na boku, po stranách, postranný: p-á ulica, p-é remene; p-é staviská (Vaj.);
2. vedľajší al. filiálny: p. závod, p-á kancelária, p-é zamestnanie, p-é príbuzenstvo;
3. druhoradý, vedľajší: p. dôchodok; p-é zámery (Kal.) tajné, špekulantské; zaujatý pobočnými vecami (Kuk.);
pobočne prísl.;
pobočnosť, -ti ž. zried. vedľajšia, nezávažná vec (Hviezd.)
pobočitý p. pobočný
pobočný, pobočitý príd 1. bočný, postranný: par tassiek aneb pobočne remene (P. BYSTRICA 1692); lateralis: bočny, pobočny (KS 1763); od sskodliwých a neužitečných pobočnjch výrostku (HRK 1773) 2. druhoradý, vedľajší: pobocyty prosto proti njm bjwagjcy lide; pobočny (príbuzní) su strjk, a tetka, ugček a tetka (KoB 1666); pobočnú, ňepredraženú, ňepretretú cestú mezi trním, šípím a šmáním védli (BR 1785) 3. kt. nie je členom nej. spoločnosti, cechu: gestli by kdo pobocžny chtel se do nasseho cechu pripowedeti (CA 1633); -e prísl k 1: pobočne hledy (KoA 17. st) škúli; paprssleki na nás padagu w zime pobočňe (DS 1795); k 2: mezy ginými prácemi gen tak pobočne konati se má (HRK 1773); zdaleka a pobočne toliko ohlašoval (BR 1785); -osť ž druhoradá, vedľajšia vec: collateralitas: pobočnosť (KS 1763)
pobočne p. pobočný