Slovenské slovníky

-obiť/100925 2.25: verbá inf. dok. 53497 urobiť/36699 spôsobiť/4143 prispôsobiť/3407 vyrobiť/2229 zarobiť/2178 podrobiť/1466 zapôsobiť/557 narobiť/459 pobiť/429 prerobiť/374 zdvojnásobiť/257 vyzdobiť/156 ozdobiť/146 (26/997)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

obiť 1. pribiť niečo po povrchu niečoho • pobiť: obiť, pobiť sud • pokryť: pokryť vežu plechom • poobíjať (postupne): stenu poobíjať lištami • olatovať • zalatovať • zadebniť (obiť latami): zalatovať, zadebniť oblok • ozdobiť • vyzdobiť (pribiť ako ozdobu): rukoväť obiť, ozdobiť, vyzdobiť striebrom

2. p. otĺcť 1, 2

pobiť sa dať sa do bitky medzi sebou • expr.: potĺcť sa • pomlátiť sa • stĺcť sa • zmlátiť sa: chlapci sa pri hre pobili, potĺkli, pomlátili, zmlátili • expr.: poklbčiť sa • posekať sa • poprať sa • sprať sa: poklbčili sa, poprali sa pre dievča • poruť sa • poruvať sa • expr.: zruť sa • zruvať sa • porúbať sa • zrúbať sa • zosekať sa (veľmi sa pobiť) • expr. pokasať sa (Ondrejov) • expr. pochytiť sa: s každým sa hneď pochytí • fraz.: pustiť sa za pasy • pustiť sa do seba (začať sa biť): po niekoľkých vetách sa pustili do seba

pobiť 1. p. rozbiť 1 2. p. zabiť 1, vybiť 2 3. p. obiť 1

rozbiť 1. úderom, nárazom porušiť celistvosť nejakej veci • roztĺcť: rozbila, roztĺkla tanier • rozraziť: rozraziť si nos • vybiť • vytĺcť • vyraziť: vybili, vytĺkli nám oblok na aute • hovor. zabiť: zabila pohár, vajce • expr.: rozmlátiť • roztrieskať • roztrepať • roztrieštiť • rozcapartiť • rozhádzať • rozbáchať • rozbúchať • hovor. expr.: rozšvacnúť • rozcapiť • rozvaliť: rozmlátil, rozbáchal mu auto; deti rozvalili starú kôlňu • rozkopnúť (rozbiť kopnutím): rozkopol dvere • rozdrviť • dodrviť • rozdrobiť (rozbiť na drobné kúsky): rozdrvili tehly na kúsky • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • rozbombardovať: niekto rozdrúzgal, rozbombardoval plot • rozbúrať • zdemolovať (rozbiť búraním): rozbúrali, zdemolovali starú kôlňu • nár. rozklknúť (F. Hečko) • porozbíjať • potĺcť • dotĺcť • pobiť • poprebíjať • poroztĺkať • povytĺkať • povybíjať • povyrážať (postupne, viac vecí): porozbíjala, poroztĺkala už veľa fliaš • expr.: pomlátiť • poroztrepávať • potrepať • dotrepať • potrieskať • dotrieskať (postupne viac vecí): potrieskala všetok riad

2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok • rozložiť • rozrušiť • rozvrátiť: rozbiť, rozvrátiť niekomu manželstvo • zničiť • znivočiť • zruinovať: zničené, zruinované hospodárstvo • expr. roztrieštiť • kniž. rozboriť: roztrieštili, rozborili jednotu spolku • rozniesť • rozmetať • rozprášiť (zároveň rozohnať): rozmetať, rozprášiť nepriateľskú armádu

3. p. zodrať 1

vybiť 1. úderom, nárazom uvoľniť a tým poškodiť • vytĺcť: vybiť, vytĺcť zuby niekomu • expr. vytrepať: vytrepať obločné sklá • vyraziť: výrastkovia vyrazili okienko na aute • rozbiť: rozbitá cesta • povybíjať • povytĺkať • povyrážať (postupne, viac objektov)

p. aj rozbiť 3

2. zabíjaním celkom odstrániť • vyhubiť • vyničiť: vybiť, vyhubiť, vyničiť pôvodné obyvateľstvo • expr.: vykynožiť • vykántriť • vytĺcť • vyhlušiť: vykynožiť hmyz; vykántrili, vytĺkli všetku zver v lesoch; vyhlušili jarabice na poliach • vyvraždiť (ľudí) • pobiť • pozabíjať • pohubiť • poničiť • expr.: pokynožiť • pokántriť • potĺcť • pohlušiť • pomlátiť • porúbať (postupne hromadne zabiť): pobiť, pozabíjať zajatcov; pokynožili, pokántrili veľa zveri • povraždiť (postupne zabiť viac ľudí) • polikvidovať: polikvidovať zvyšky armády

3. bitím, nárazom urobiť, utvoriť (znak a pod.) • vyraziť: vybiť, vyraziť ozdobu na opasku • vytepať (tepaním) • vyhĺbiť: voda vyhĺbila jamku do skaly

4. p. zbiť 5. p. uvoľniť 4

vyhubiť spôsobiť zánik, smrť všetkým al. mnohým jedincom; celkom zničiť, odstrániť • vyničiť • vykynožiť: vyhubiť, vykynožiť pôvodné obyvateľstvo; vyničenie, vyhubenie buriny • vynivočiť: vynivočiť myši • nár. vyništiť (Hurban) • expr. vyzabíjať • vyvraždiť (všetkých vyhubiť zabíjaním, vraždením) • kniž. vyhladiť: vojsko vyhladilo mestá • vybiť • pobiť • expr.: vykántriť • pokántriť • skántriť: podarilo sa nám vykántriť potkany • expr. vymoriť: hladom ich vymoril • expr.: vyplieniť • vyplemeniť: biedu treba vyplemeniť • hovor. expr.: vymordovať • pomordovať (postupne, všetkých) • pohubiť • poničiť • pokynožiť (postupne, viac jedincov) • zlikvidovať: fyzické zlikvidovanie

zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiť • pripraviť o život • vziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal život • zavraždiť • expr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo sveta • poslať na druhý/onen svet • hovor. expr.: odpraviť • odpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerou • expr.: zmárniť • odmárniť: kráľ ho dal zmárniť • zlikvidovať • odstrániť • subšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániť • lynčovať • zlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochov • expr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudí • skoliť • sklátiť • kniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmu • hovor. expr.: spasiť • položiť: vlka spasil, položil jediným výstrelom • zahubiť • expr.: zahlušiť • zachloštiť • zadegviť • zagniaviť • zahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovať • pozabíjať • pohlušiť • pobiť • pomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbali • dobiť • doraziť: dobiť divú zver • voj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezať • podrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklať • zapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiť • uškrtiť • zadláviť • zahrdúsiť • zadusiť • zadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriť • umučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinných • pomárniť • expr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

2. tlačením vraziť niekam • zatĺcť • vbiť • vtĺcť • zahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do steny • zried. zarúbiť (Tajovský) • zaraziť • zapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zeme • pozatĺkať • pozarážať • povtĺkať • pozabíjať (postupne)

3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

biť, bije, bijú rozk. bi nedok.

1. (na čo, do čoho, o čo, po čom i bezpredm.) spôsobovať údery (obyč. nárazom), udierať, narážať na niečo, búchať: b. kladivom na nákovu, b. päsťou do stola, na stôl, b. hlavou o múr, do skaly, voda bije o brehy, do brehov; bil palicou po kameňoch (Urb.); sukne bijú o sáry čižiem (Vans.); bije do taktu päsť o päsť (Ráz.); Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. (J. Mat.); blesky bili krížom-krážom (Al.); srdce mu (jej) prudko, hlasne bije; tepna zimnične bila (Kuk.); V sluchách mu bije rozbúrená krv. (Kuk.) Pomaly začala biť krv do jeho bledej tvári (Kal.) prúdiť; hodiny bili desať, dvanástu i neos. bije, bilo dvanásť; bilo vlakové návestie (Rys.); pren.: prsty vetrov bijú na lutnu (Kost.); Slová bili do duše, rozbíjali pokoj. (Hor.) Do nosov bil zápach spaľovaných knôtov (Fr. Kráľ) bolo cítiť zápach

● vie, vedel, uhádol, koľko bilo aká je situácia, o čo ide; bije jeho (jej) posledná hodina hrozí mu (jej) smrť; biť na poplach robiť rozruch; niečo bije do očí je to veľmi nápadné;

2. (koho, čo) údermi spôsobovať niekomu al. niečomu bolesť, udierať, tĺcť; trestať bitkou: b. deti, b. psa, koňa bičom, palicou, rukou, trestať niekoho bitím, b. niekoho po chrbte, po hlave, po nohách; hovor. b. niekoho ako koňa veľmi; začala radom biť chrbty kravám (Tim.); pren. ľud náš úbohý, bitý biedami (Chal.); pren. Dosť, čo ho osud bije — i ona má proti nemu povstať? (Kuk.)

3. (na koho, na čo, do čoho, zried. i čo, kam) robiť narážky, útočiť, dorážať, napádať niekoho, niečo (v reči): Hovorila to s takou silnou narážkou, že som hneď uhádol, na čo bije. (Kuk.) Farár bil tuho na učiteľa, aby jeho škola bola prvá. (Taj.); začal biť do obecného výboru (Ráz.); Ona už vie, kam on bije. (Kuk.) Pravdu nevoľnej sedlače zastával a krivdu panskú bil. (Vlč.)

4. zried. (čo) zabíjať, rozbíjať, ničiť: Budete nám sliepky biť — há? (Ráz.) Keď i nebije obloky, stvára divé kúsky. (Vaj.)

5. zried. b. klince zabíjať, zatĺkať: Načo bijete klince do dverí? (Stod.)

6. zried. (čo) odbíjať, odrážať: Mladenci, ba i ženači, rozdelení na dva tábory, bijú loptu, lenže nie drúkom, ale dlaňou. (Kuk.)

7. zastar. (čo) raziť peniaze, udierať na niečo čísla: b. mince (Kuk.); Tebe by desať mincovní nestačilo a čo by v komore bili. (Kuk.) Bil som čísla na úrezy. (Taj.)

8. zastar. b. boj bojovať, zvádzať boj: Deti národa také smelé a slávne boje bili. (Taj.)

9. kart. slang. prebíjať: osma bije sedmu;

dok. k 2 zbiť, nabiť;

k 4 zabiť, rozbiť, k 5 zabiť, k 9 prebiť

|| biť sa

1. (bezpredm. i s kým o čo, za čo, za koho) zvádzať boj, bitku medzi sebou al. s niekým, zápasiť, ruvať sa; bojovať zbraňami: chlapci sa bijú; Keď sa páni chcú biť, nech sa bijú, ale nám nech dajú pokoj. (Urb.) Ľudia sa bijú o každú kvapku vody. (Dobš.) Biť sa budú o ňu (o Milku), áno (Stod.) bude vzácna; b. sa udatne, statočne, ako lev; Kto sa chce biť, musí tam byť. (prísl.) Poď sa biť! výzva bitkárov; bratia sa bili medzi sebou; Vlk sa bije zubami, orol drápmi, nohami. (Bedn.)

● b. sa do poslednej kvapky krvi, do posledného dychu veľmi udatne;

2. (za koho, za čo) bojovať (nie zbraňami), veľmi sa usilovať o niečo: b. sa za pravdu, za slobodu, za práva ľudu; Ja sa bijem za kus chleba pre chudobných židov. (Ráz.)

3. (do čoho, o čo) narážať, vrážať, udierať sa: chrústy sa bili do steny (Tim.); haluz o haluz sa bije (J. Kráľ); b. sa čelom o zem

● b. sa v prsia, do pŕs a) pri modlení, b) veriť sa, dušiť sa;

dok. k 1 pobiť sa

pobíjať, -a, -ajú nedok. (čo)

1. pokrývať pribíjaním krytiny: p. strechu;

2. obíjať obruče, sťahovať obručami: p. sud;

dok. pobiť

pobiť sa, -bije, -bijú dok.

1. (bezpredm. i s kým) dostať sa do bitky, zbiť sa medzi sebou: Pobijú sa ako chlapci. (Kuk.); p. sa s kamarátmi, s nepriateľmi; A dievky by sa len darmo, pobili pre ňu. (Janč.)

● hovor. veď sa azda len nepobijeme dohodneme sa;

2. pozabíjať sa postupne navzájom: Čo sa máme mlátiť a pobiť na hromadu. (Ráz.)

pobiť¹, -bije, -bijú, pobitý, rozk. -bi dok.

1. (čo) rozbiť, porozbíjať viac vecí al. všetko: p. poháre, taniere;

2. (koho, čo) postupne zabiť mnoho ľudí al. zvierat, pozabíjať: Tak naozaj i to bude, že porania našich a pobijú? (Tim.) Nakazuje žene, dcére pobiť morky. (Tat.) zarezať.

● expr. aby ho hrom pobil (v hneve, v nevôli) zakliatie; zastar. pobitá vojna prehratá: Môže to byť pútnik, vracajúci sa po rokoch z pobitej vojny. (Chrob.)

3. (čo) postupne viac vecí povtĺkať, zabiť, vtĺcť do dačoho: Zúkol-vúkol boli pobité železné koly. (Dobš.)

pobiť², -bije, -bijú, pobitý, rozk. -bi dok. (čo)

1. pokryť (obyč. strechu pribitím krytiny): p. strechu šindľom;

2. dookola poobíjať, obiť: p. sud, p. drevenú nádobu;

nedok. pobíjať

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

pobiť dok.
1. strsl, vsl (postupne) zabiť, usmrtiť istý počet, pozabíjať: Ke_ca kuz rozbehnul, koňe zajalo šmikom za drevom a malo nám koňe pobiť (Hor. Štefanov TRS); Vivražďeli, pobili ích a potom išli hore (Kľak NB); Aľe chlapci miseľi sa prataťi, kerej ďe veďeu̯ do hore, skreťi sa, ľebo be ih bou̯ hádam aj pobiu̯, čo bou̯ takí najedovanej (V. Lom MK); Ah, znace, jag mi naľal muj stari, ta ja miśľela, že jich šickich pobijem pri tej posceľi, co pri mňe staľi (Buglovce LVO); Ta tak, kotrich pobiľi, kotrich raňiľi (Sobrance)
F. prišol jak s pobitej vojni (Studenec LVO) - utrpel porážku; šetkíh aňi vo vojňe ňepobijú (Jasenová DK) - každému sa nemusí zle stať
2. vsl údermi spôsobiť bolesť, zbiť, poudierať: Ten Mikolaj ľem ich pobil s totu paľicu a dobre pošajstal (Kokšov-Bakša KOŠ); A Erža hutori, ta plačem, bo me ona (matka) pobila (Brezina TRB); Začaľi bitku a buľi pobiti (Bánovce n. Ond. MCH); Toti jabluka su pobiti (Sobrance)
3. byť nešťastný, potrestaný: Ja som, prosim, pobita s tou škodou veľkou (Závadka n. Hron. BRE)
F. bodaj váz Boch pobiu̯! (Kalinovo LUČ), ach, Kristus toho ňebeckí pobeu̯! (Pondelok RS), Perun bi ce pobil! (Tuhrina PRE), no, aľe pez bi ich pobiol! (Kluknava GEL), svati ce pobiu̯! (Závadka SOB) - kliatby
4. csl postupne rozbiť, porozbíjať, zničiť: A ženi zas tancou̯aľi, dobre hrnce ňepobiľi, ke_ceno pohrabaľi (Kňažia DK); Tak potom išieu̯, prosím, najstarší sin po žandárou, lebo mi obloki pobiu̯ (Kráľ. Lehota LM); Ďeťi krčahe pobele (Selce RS); Komót spadnúl na nás, šitki ra̋di zmo pobili (Chyžné REV); Me zakrivaľi po fronce dom, bo buu̯ pobiti (Tibava SOB)
5. neos. zničiť údermi (o krupobití): Pobilo nán chotár (Bošáca TRČ); Velké krúpi padali, pobilo vinohrad (Vinosady MOD); Obilé nám kolko rázú pobiu̯o a nemieli sme nic (Jablonové MAL); Ta mi sebe hutoreľi, ta ľen kebi ňič to hrozno ňepobilo (Niž. Hrušov MCH)
6. pokryť (strechu): Povala na šmikňi je drevená, pobije sa doskamí (Malatiná DK); Dach z bľachu pobiľi (Studenec LVO)
7. poklepávaním upevniť (obruč, kovanie), pozatĺkať, povtĺkať koly: To doski zme poskladaľi, koli sa pobiľi (Kraľovany DK); Pobil rossušenú putnu (Bošáca TRČ); Pobili sa obruče na sudze, ked ho chistál na víno (Vinosady MOD)
8. hont-novohr vymlátiť (strukoviny): Visekaľi zme ich, pobiľi (Drienovo KRU)

pobiť sa dok.
1. dať sa do bitky (medzi sebou): A oňi (kupci) sä skoro medzi sebou aj pobiľi (Dol. Lehota DK); Najprú sa hádaľi a potom sa aj pobiľi (Košťany n. Tur. MAR); To sa hňeď uťíšilo a ňestávalo sa, že bi sa boľi pobiľi aľebo čo (Detva ZVO); Tan sa maľi potom pobiťi medzi sebou (Lešť MK); Chlapci sa pobili (Bošáca TRČ); Aj sme sa pobili kolko rázú, porvali (Močidlany SKA); Négdze sa potom aj pobili za tí penáze (Smolenice TRN)
2. pozabíjať sa, postupne nedobrovoľne prísť o život (o viacerých ľuďoch): Hodňe plaťeňikoch sa tak pobilo (Bobrov NÁM)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

pobiť dk
1. koho poraniť, potrestať bitkou, dobiť niekoho: w gedney stodole gu pobyl, ze gu za umartu ostawyl (POĽANOVCE 1584); gak mne moga Katharina pobila a pokerwawila (SPIŠ 1710); roskazal, aby ženu wisslahaly a od neho odehnaly, geho pak aby pobjly a do žaláre zawrely (ŽA 1732); (poslal) ginssych mnohych, ňekterych s nych pobili, ňekterych pozabjgali (KB 1756); contundere aliquem pugnis: pobili ňekoho pasťama (KS 1763)
2. koho viacerých zabiť, pozabíjať: (v) mnohych mjstech su mnozi pobyti (RUŽOMBEROK 1599); pomohli gemu pet prasecz pobyt (LAMAČ 1665); iessely bim zatagil, albo niewiznal, žebi mnie Pan Buh pobiel (BARDEJOV 1675); husy pobila a w swem dome pogedla (MARTIN 1676); retugte nas, nebo nas Nemcj pobigu y z detmy wsseckych (KRUPINA 1691); bodag vas hrom pobil (KC 1791)
3. koho (v boji) premôcť, poraziť niekoho: obstere hostem: pobiti neprjtela (KS 1763);
x. pren pychu márnu nech pilno w sebe poláme a pobige (BlR 18. st)
4. čo rozbiť, porozbíjať niečo krehké: žbanky y riad giny pobily (ŽILINA 1706); oblokj, keď rami zo stgen otrhali, pobili (TURIEC 1777)
5. čo obiť, poobíjať: w Batizowci fcera tisgyen sita hrad pobgel (MARKUŠOVCE 1748); krupobitj pobyla winicu (BlR 18. st)
6. čo vbiť, povtĺkať, povbíjať niečo: statuti pali: sporádané, pobite koljčj, ssteki (KS 1763)
7. čo vybitím ozdobiť, povybíjať: passy striebrem pobite (ŽK 1473)
8. čo pokryť niečo pribitím krytiny: na stay pana ffararoweg spodny ssiar pobyty (ZVOLEN 1642); za ssendle, kterimi pobili meski triem, f 4, d 83 (ŠTÍTNIK 1657); wrch pak tjech wěžyček plechem bylym pobyti (DUBNICA n. V. 1723); piowar pusti, bez riadu a dopoli pobiti šindlim (KRUPINA 1737)
9. čo (o drevených nádobách) spevniť obručami, poobíjať niečo: som dal try obruce pobyt (L. JÁN 1702); pobíjať ndk
1. k 1: pulto: trjskám, tlučem, potlúkám, pobjgám: converbero: pobjgam, bigem, perem (KS 1763)
2. k 2: Belancom, co krawu turansku pobigaly (TURIEC 1650); facio jugulationem magnam: pobjgám (KS 1763); ženy w teto zemi mužga prewissugj w milosty welice, když gjch pobigagi (KCS 18. st)
3. k 8: ssindelne hrebiki, czo s nimi ladownu pobigali (TRENČÍN 1580); alczjm, kdy pobigeli chalupu Saturowu (ŽILINA 1585); mlinarowy, co meski dom pobigal (ZVOLEN 1638); imbracteo: plechem pobigám (KS 1763)
4. k 9: dano gest gemu od obruczj, cžo kadecžky pobyyal (TRENČÍN 1584); bednarowi, czo ssafle pobigial; pobigel sudky (ŽILINA 1617); potom geg (sud) waže obručemi, ktere zložj nožem bednarskjm a hužwičkamj wrbowymj a pobjga tlukadlem (:kyganku:) a nadložnjm klinem (OP 1685); debnarom, kdy pobigali plne wina w meskeg piwniczy (KRUPINA 1687); winne sudy a ini riat pobigat (M. KAMEŇ 1720); -avať frekv k 8: kterjžto dom manžel nebohy swedkoweg pobjgawal (ZÁTURČIE 1761); pobiť sa dk (s kým) navzájom sa zbiť: y take se toho roku pobili, kdy hnali dobytek (BUDATÍN 1577); wtom se ony za mogim chrptom pobily a pokrwawily (ILAVA 1646); w pominulj pondelok sa z Čitarkinou Judou pobila (KRUPINA 1741); dwe osobi, newim odkud hnewem pohnuti, se pobili (VP 1764)