pobúrenie -ia s. znepokojenie, podráždenie, rozhorčenie: vyvolať p. verejnosti
pobúrenie -nia s.
pobúrenie p. škandál, rozruch
rozruch všeobecné rozrušenie, znepokojenie: spôsobiť, vzbudiť niečím rozruch • vzruch: v sále nastal vzruch • vzrušenie (stav nepokoja, obyč. vnútorného): od rozrušenia nevedel zaspať • poplach (náhly rozruch): na ulici vznikol poplach • panika (rozruch spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panika • senzácia (veľký rozruch verejnosti): vyjdenie knihy vyvolalo senzáciu • vrenie (všeobecný nepokoj): vrenie medzi mládežou • podráždenie • pobúrenie: spôsobiť podráždenie, pobúrenie verejnosti • expr. šum: narobiť veľa šumu • hovor. expr. haló (hlboký rozruch): robiť s niečím veľké haló
p. aj zmätok 2
škandál verejný neprístojný, nemiestny výstup: vyvolať škandál • pohoršenie: spôsobiť pohoršenie • pobúrenie • výtržnosť (porušenie verejného poriadku): pouličná výtržnosť • hanba: To je hanba!
pobúrenie, -ia str. znepokojenie, rozhorčenie: vnútorné p., p. obecenstva, vyvolať p., nastalo p.
pobúranie, pobúrenie2 [-í] s 1. zbúranie: Pán rozkáže a pobige dúm wetssy s pobúranjm a dúm meňssy z rozborenjm (KB 1757); diruptio: rozboreni, pobúrani, powálani; eversio: spustaťenj, pobúranj; jak prišlo to zemetresení, stalo se žalostné domú pobúrení (ASL 1763) 2. zbúranisko: muros urbis suscitare: obnowiti mestke pobúraňá, zdi (KS 1763)
pobúrenie2 p. pobúranie
pobúrenie1 [-í] s rozbroj, vzbúrenie, vzbura: proti vrchnosti povstavali, rebeliu, pobureni činili (KREMNICA 1543 CM); pakli že by jse zvada, bitka neb pobureni a tem podobne roztržitosti diali (MB 1759); perturbatio: pobúreni, rozbrog (KS 1763)