požiarnik -a mn. -ci m. hasič;
požiarnička -y -čiek ž.;
požiarnický príd.: p-é vozidlo;
požiarnictvo -a s.
požiarnický -ká -ké príd.
požiarnik, -a, mn. č. -ci m. príslušník požiarneho sboru;
požiarnička, -y, -čiek ž.;
požiarnický príd.: p. voz
požiarnik m 1. kto sa zaoberá hasením požiarov, hasič: kdy prisahu zlozily poziarnicj, plat dal sa gim, aldomass wina (KRUPINA 1734) 2. kto zapríčiňuje, zakladá požiare, podpaľač: mladencom, ktery požiarnikou lapaly, čuo hory palily, dalo se gim piwa (KRUPINA 1690); požiarnický príd k 1: na indorsatiu na conventij pana richtara zaplatili sme na poziarnicky plat Johanesu Lendwagimu fl 4 (KRUPINA 1734)