Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

požiadať -a dok. vyjadriť (aj písomne) žiadosť, požiadavku: p. o pomoc; p. o rozvod; p. dievča o ruku

požiadať -da -dajú -daj! -dal -dajúc -daný -danie dok.

požiadať, -a, -ajú dok.

1. (koho o čo, zried. i čo od koho) vysloviť žiadosť, požiadavku, prianie, poprosiť o niečo: p. niekoho o pomoc, o službu; p. o súhlas, o dovolenie; p. o prepustenie, uvoľnenie zo služieb, o preloženie; p. o rozvod; p. (dievča, ženu) o ruku navrhnúť jej manželstvo; Požiadam Pogáňa, či by mi nemohol vyhľadať fotografiu Milana Kališa. (Bedn.) Šiel k richtárovi a tam požiadal, aby sa v obci vybubnovalo, že sa otvorí v škole kurz. (Fr. Kráľ) Či by ste sa nenahnevali, keby som od vás požiadal lekárske svedectvo. (Stod.)

2. zastar. (koho, čo) prejaviť žiadostivosť, zatúžiť po niekom al. po niečom: Nikdy ani myšlienkou som si druhého nepožiadala, mňa svedomie nepáli. (Taj.)

žiadať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, o čo, koho o čo, čo od koho, na kom) vyslovovať, predkladať (ústne al. písomne, úradne al. súkromne) nejakú žiadosť; dožadovať sa, domáhať sa niečoho; požadovať, chcieť niečo od niekoho: ž. náhradu za škodu, ž. záruku, vysvetlenie, ž. o prijatie do zamestnania, ž. o zvýšenie platu, o odpustenie trestu; ž. niekoho o ruku; dôrazne, snažne, úctivo niečo (o niečo) ž.; Len mi to sprav, o čo ťa žiadam. (Ráz.) Bola to zriedkavá žena, ktorá nehovorila ani vtedy, keď to od nej žiadali. (Ondr.) Odmeral, nastrihol a potom oddrapil žiadaný kus látky. (Čaj.) Možno žiadať od človeka, aby všetko vytrpel? (Gráf) Žiadať od nás niečo podobného je také bláznovstvo, ako žiadať, aby na breste rástli hrušky. (Fel.) Vieš, čo sa na mne žiada? (Kuk.)

2. (čo) vyžadovať (si) v zmysle primeranosti, nutnosti: Zlosť oklamaného boha jej ľudu lomcuje jej každým údom a žiada pomstu. (Vám.) (Žaloba) žiada trest pre tých, čo v plameň vrhli národy. (Len.)

3. zried. (čo komu) žičiť, želať: Žiadal som mu (Faustovi) zdaru pri hrdinskom čine. (Záb.) Žiadal mu (dieťaťu) smrť. (Tim.)

4. (najmä v zápornej podobe) hovor. (čo, čoho) mať nedostatok niečoho, trpieť núdzu v niečom: Záhonovci groša nežiadali a práve preto žili si slobodne, hojne. (Taj.);

opak. žiadavať, -a, -ajú;

dok. k 1 požiadať i zažiadať

|| žiadať si

1. (čo) vyslovovať, predkladať nejakú žiadosť, dožadovať sa niečoho, požadovať niečo: ž. si zvýšenie platu; Čajka si žiada slovo. (Laz.)

2. (čo, koho) chcieť, priať si, želať si: Takého si nikto do domu nežiada. (Jégé) Grečo sa veľmi ponáhľa, lebo starý Pacík si ho žiada vidieť. (Laz.)

3. (čo) vyžadovať si v zmysle primeranosti, nutnosti: problém si vyžiada riešenie; táto otázka si žiada pokojný, logický, nenásilný postup; Nohy si žiadali odpočinok po dlhom státí vo voze. (Fig.);

opak. žiadavať si, -a, -ajú;

dok. k 1 zažiadať si i požiadať si

|| žiadať sa

1. neos. (komu s neruč, čoho, zried. i koho i so spoj aby) pociťovať potrebu niečoho, chcieť niečo, túžiť po niečom: Dievčatku sa v takých chvíľach nijako nežiadalo byť vonku. (Janč.) Mne sa ani nežiadalo Magdušinej zábavy a pálenky. (Švant.) Tým viac sa jej potom vždy večer žiadalo Štefana. (Gab.) Mne sa tak žiadalo, aby zatíchla (streľba) aspoň na chvíľočku. (Jes.)

2. chcieť sa niekam dostať, domáhať sa niekam: Komu sa hlava krúti, ten nech sa ta ani nežiada. (Záb.) Zaležané údy žiadajú sa na čerstvé povetrie. (Záb.);

opak. žiadavať sa, -a, -ajú;

dok. k 1 zažiadať sa

požiadať [-žia-, -žá-] dk
1. koho o čo, od koho čo, čo, čoho vysloviť žiadosť, požiadavku, prianie, poprosiť o niečo: wiznawam tiemto listem przede wssemi, ze mne gest pozadal o swedomie vrozeni pan Waczlaw z Podmanyna (VRŠATEC 1479 SČL); ktery mistr aneb tovariš požadal by mistrou spolu se zjiti mimo poradneho quartalneho času, ten ma k cechmistrovi jiti, od neho ciachu požiadati (B. BYSTRICA 1617 CM); pozada pan Buh od nas hrissnikuw usilowani a pracu, abi po teg nam swogu bosku milost a swoge milosrdenstwy udeliti mohel (MS 1758); pitaly otce Zachariasse, gak se mel gmenowaty narozeny sinaček, on požadagice desstičku, na neg napisal, reknuce: Jan gest gmeno geho (PS 1782)
2. koho ku komu, k čomu zavolať, pozvať, predvolať niekoho k niekomu: (Laurinc Pivovarčo) pozadal nas k sobe a zostawyl pred namy testament tento (PLIEŠOVCE 1584); pak-ly nekde pugdess, požadany budess na svadbu neb hostinu (BV 1652); ya Martin Hiross požiadal gsem do meho pribitku Geho Slowutnu Opatrnost pana richtara mesta Ružomberku (RUŽOMBEROK 1667); co se dotýče zámluvy k manželstvy, nemá vjce osob požádano býti, jen toliko ze strany mladého ženjcha tri a ze strany mladéj nevěsty tri osoby (B. BYSTRICA 1732 E); musel sem na druheg strane klcžowat, k te pak pracy požadal sem meho swagra (TURIEC 18. st)
3. čo, koho prejaviť žiadostivosť, zatúžiť po niekom al. po niečom: mnozy krestane se namniwagu biti nestatecnymi, dokawat bi zub za zub, oko za oko swogim kriwodlnikom a nepratelom witrhnuti a wilupiti nepožadali (MS 1758); nepožádás domu bližního twého, aniž požádás manželki geho, né služebníka, né déwki, né wola, né osla, ani wsseho, čo geho gest (BN 1789); nemá se priwolit ťelu, čo zle požádá, tak také mnohy ráz prinucowat se má, čo prigjmati nežádá (BlR 18. st)
F. (mal), čo (mu/len) srdce p-lo; čo mu duša p-la mal všetko, čo chcel: tento otec dal wssecku zwulu tomuto sinowj swemu, nic mu nechibelo, neschazelo na swete tomto, co mu srdce pozadalo, to wssecko mu pohotowe bilo; (sv. Vendelín) z bohatstwim welkim opliwal, co mu dussa pozadala, wssecko hotowe mel (KT 1753); syn mal z opatrnosti otcowskeg statečne ssaty, chutni pokrm a gidel na zbitek, wiborni napog, wino, kaffe, čukoladu a čo len srdce požadalo k wižiwnosti geho (MiK 18. st); -avať ndk k 3: (Hadixa) vikladala mu (dervišovi) ze zahaňbováňím, jak daleko a chitro juž prišél, že dcéru tak mocního svého dobroďinca a pána požádává (BR 1785)