požičať -ia dok. poskytnúť niekomu (na jeho žiadosť) na dočasné používanie: p. priateľovi peniaze, knihu; p-aj mi ceruzku
● aký p-aj, taký vráť;
nedok. požičiavať -a
// požičať si vyžiadať si od niekoho na istý čas na dočasné používanie, vypožičať si: p. si knihy z knižnice; p. si pero od suseda;
nedok. požičiavať si
požičať -čia -čajú -čaj! -čal -čajúc -čaný -čanie dok.
požičať si -čia si -čajú si -čaj si! -čal si -čajúc si -čaný -čanie si dok.
požičať poskytnúť niečo niekomu na jeho žiadosť (na dočasné používanie) • vypožičať: požičať, vypožičať niekomu väčšiu sumu peňazí, chatu na dovolenku • kniž. zapožičať (úradne požičať): exponáty nám zapožičala Slovenská národná galéria • polit. slang. prepožičať (dať do používania obyč. dočasne): prepožičať hodnosť, vyznamenanie • zastar. zveriť (dať na úver): banka im zverila peniaze na tovar • porozpožičiavať • rozpožičať (viacerým osobám, na rozličné miesta): rodinné úspory rozpožičal, porozpožičiaval kamarátom
požičať si vyžiadať si a dostať niečo od niekoho na istý čas (na dočasné používanie) • vypožičať si: požičať si, vypožičať si v požičovni auto; požičať si, vypožičať si od suseda pero • kniž. zapožičať si (úradne, obyč. vo veľkom si požičať): zapožičať si od mesta pozemok • zadlžiť sa (požičaním si narobiť dlhy): podnik sa priveľmi zadlžil
prepustiť 1. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta • pustiť: prepustiť, pustiť vojaka na dovolenku; z nemocnice ho prepustia, pustia o týždeň; vraha z väzenia už neprepustia, nepustia • uvoľniť (zbaviť nejakej povinnosti): uvoľniť, pustiť žiaka na dve hodiny; uvoľnili ho z pracoviska • expr.: vyhodiť • vyliať: vyhodiť, vyliať niekoho z roboty • demobilizovať (prepustiť z vojny) • poprepúšťať • expr. povyhadzovať (postupne, viacerých)
2. dobrovoľne opustiť niečo v prospech niekoho • prenechať • nechať • ponechať (obyč. zadarmo): prepustiť susedovi niečo zo svojej úrody; dedičstvo (pre)nechal súrodencom • odstúpiť • postúpiť: celú knižnicu odstúpil, postúpil bratovi • pustiť: funkciu pustil až po piatich rokoch • zriecť sa • zrieknuť sa • vzdať sa: nechce sa zriecť, zrieknuť, vzdať svojho majetku • dať: dáme vám ešte jedného pracovníka navyše; dať svoje miesto inému • požičať (bezplatne prepustiť na istý čas): požičať niekomu chatu na dovolenku
vypýtať 1. pýtaním získať, dosiahnuť • vyžiadať (si): vypýtať, vyžiadať si tlačivo • expr.: vyžobrať • vyžobroniť • vydrankať (úctivo, ponížene vypýtať): vyžobral, vydrankal od známych bicykel pre syna • požičať si • vypožičať si (vypýtať si na istý čas): šla si požičať k susedom ocot
p. aj vyprosiť
2. požiadať o súhlas so sobášom, s tancom a pod. • popýtať: už dievča od rodičov vypýtal; vypýtať, popýtať dievku do tanca • požiadať o ruku (vypýtať za ženu)
požičať, -čia, -čajú dok. (komu čo, zried. i čoho) poskytnúť na istý čas , dať niekomu niečo na istý čas do užívania na jeho žiadosť: p. niekomu peniaze, p. priateľovi knihu; Požičiame vám traktor. (Tal.) Prosím vás, požičajte mi octu. (Ráz.-Mart.) Balalajkár požičal svoj inštrument do ďalšieho kúta vozňa. (Jes.) Nik nechce požičať ani cibule, ani omasty. (Stod.) Ak mohol, požičal, a vrátil si mu, ako si kedy chcel. (Taj.) Stovku požičal Maruniakovcom len tak na dobré slovo (Taj.) bez dlžobného úpisu; pren. iron. Pusť ma, nech mu jednu požičiam (Gráf) nech ho udriem.
● aký požičaj, taký vráť o primeranej reakcii na niečí podnet;
nedok. požičiavať
|| požičať si (čo, zried. i koho; čo od koho) prijať niečo od niekoho na istý čas, vyžiadať si niečo od niekoho na istý čas do užívania: p. si peniaze v banke, na zmenku, p. si knihu od priateľa; pren. iron. Niekedy sa stalo, že si dedinčania „požičali“ čo-to zo stavebného materiálu (Min.) ukradli si. Musíme si požičať od niekoho na večný interes (Ráz.) bez povinnosti vrátiť. (Bernolák) chcel slovenčinu očistiť od všetkého, čo si požičala z češtiny a poľštiny (Vlč.) prevzala. Zhromaždili ste tu výtečných ľudí celej Slovakie! Nepožičali ste si niektorého z Čiech? (Vaj.) nepriviedli?
● p. si niekoho vynadať mu, kritizovať ho ap.: Keby jej tak bola prišla na jazyk, bola by si ju inak požičala. (Taj.);
požičiavať, -a, -ajú nedok. (komu čo, zried. i čoho) poskytovať niekomu niečo na istý čas, dávať niekomu niečo na istý čas do užívania na jeho žiadosť: p. priateľovi knihy, peniaze; Doubekova žena mi požičiavala topánky, nohavice a lyže. (Bedn.) Roman nepožičiaval ľahko svojich vecí. (Jégé) Dedinské úverové družstvo požičiava lacno. (Heč.);
dok. požičať
|| požičiavať si (čo; čo od koho) prijímať niečo od niekoho na istý čas, žiadať si niečo od niekoho na istý čas do užívania: p. si knihy z knižnice, p. si peniaze v banke (z banky); Od chudáka si šestáčiky požičiaval. (Bod.) Dobre si ho (frak) obzrel, keď si ho požičiaval. (Jes.) Musíš mi sľúbiť, že si viac nebudeš požičiavať od nikoho. (Tim.) Dával, kým mal, vlastné minul. požičiaval si. (Jes.)
● expr. požičiavať si rozum od niekoho radiť sa s niekým: My sme nie dnešní. Netreba nám chodiť do susedov požičiavať si rozum. (Kuk.);
dok. požičať si
pôjčiť p. požičať
požičať, pojčať [poj(i)č-], čes pújčiť [púj(i)-, pôj-, poj(i)-] dk komu čo (od koho), koho; čoho poskytnúť niekomu niečo (na jeho žiadosť) na dočasné používanie: yako susedu pogysczete my (Bardejovčania Petrovi Aksamitovi) cztyrzy sta zlatich (PLAVEČ 1456); kdyz geden druhemu puogczi kuoň aneb ssatuow o zbozi, czoz byl geden druhemv poyczyl aneb zalozyl (ŽK 1473; 1479); k Wassym Milostem pysseme, ze nam pugiczyty raczyte mystrze Janka wassyho, totyž poprawcze (BECKOV 1554); pany Anna Ssemeny gedney spoluobywatelkyny wasseho pocztyweho mesta bola pogjczela padesate szlatych (D. LELOVCE 1590); prosime Vašu Velkomožnost, račte nam požičat jedneho bubna nevelkeho (ZLIECHOV 1663 LP); na wjplaczani domina fatens bila poyčala fl 200 (LIPTOV 1669); zwarelo se pol sladu meskeho, do ktereho pozičal Kolarik korcuow pet (ŽILINA 1718); Kolarka o dyesiatey nočney hodine prissla do fatenskinho domu a prosila požicatyi geden gross (KRUPINA 1739); asnaď vám, gazďinká, u ňekterích suseduw požičajú? (BR 1785); x. pren Slowáci od Nemcuw, swich starodáwních pomezníkuw méno farár požičalí (BN 1796) prevzali; požičiavať [-čia-, -čá-], pojčiavať [-čá-], čes pújčovať ndk: yestly kdo od tobe požyčyawa, požičag mu (KoB 1666); Jano ke swedkowj prjssel a od neho dwa grosse požjčjawal (TURIEC 1763); ga velmi nerada pozicavam (peniaze) (ČADCA 1774); nekterj, když gest (pri počítaní) v spodku počet wetssj gak nawrchu, geden z wrchu pogčawagu a punktem poznamenagu (LU 1775); juš i kostolné penize pojčujeme, aby ditky naše skrz hlat nezhynuli (ZÁKAMENNÉ 1776 LP); požičať si prijať na dočasné používanie od niekoho niečo (na vlastnú žiadosť): prigal sem od Marikowcow, čwo sy boly od mitniho pozicaly, zl 1 d 30 (P. BYSTRICA 1720); mam ženu Teresu, gak na nu wilezu? Požičam si rebrika od pana kmotrika (ZL 18. st); x. pren od satirikuv jsi sebe zubuv požičal (BR 1785) vystupuješ ostro, kriticky; požičiavať si ndk: geslj sme mu telku summu podlužnj bily, precso sy požicšiawal? (PUKANEC 1767)