poštvať -e -ú dok. štvaním popudiť, nahnevať: p. ľudí proti vrchnosti, p. psa na niekoho
poštvať -ve -vú -vi! -val -vúc -vaný -vanie dok.
pobúriť 1. vyvolať stav nepokoja, odporu, nesúhlasu, hnevu a pod. • znepokojiť • rozhorčiť: udalosť nás všetkých pobúrila, znepokojila, rozhorčila • rozbúriť • rozrušiť • rozochvieť: nevedno, čo tak rozbúrilo pokojnú hladinu spoločnosti • rozvíriť • rozvlniť: rozvírenie verejnej mienky • expr. pobalušiť • vyrušiť • rozčúliť • podráždiť: rozčúlilo, podráždilo nás také konanie
p. aj nahnevať
2. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť a pod. • popudiť: pobúril, popudil proti sebe celú rodinu • pohnevať: nechcel si pohnevať matku • expr. poštvať: poštvali ho proti kolektívu • vzbúriť (vyvolať vzburu): vzbúriť baníkov proti vedeniu • expr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel tú nespravodlivosť • pohoršiť • rozhorčiť: pohoršilo ma správanie mládenca • iritovať: čosi ma na celom prípade iritovalo
pohnevať dostať do hnevu, vyvolať hnev, zlosť • nahnevať • rozhnevať: správa pohnevala, nahnevala občanov; vždy ho rozhnevá neporiadok • nazlostiť • rozčúliť: nazlostí, rozčúli ju každá maličkosť • expr.: najedovať • nasrdiť • napajediť • napaprčiť • načertiť • napáliť • dopáliť • dožrať: Čo vás tak nasrdilo, dopálilo? • popudiť • pobúriť • podráždiť (vyvolať mrzutosť, nepríjemné vzrušenie): popudilo ma, podráždilo ma, ako sa vyjadrujú o mojej rodine • hovor.: naštvať • poštvať • vulg. nasrať
popudiť 1. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť, odpor a pod. • pohnevať • pobúriť • rozčúliť: synova odpoveď otca popudila, pohnevala, pobúrila; každá maličkosť ju rozčúli • podráždiť • vydráždiť • expr. poštvať: podráždil, poštval proti sebe všetkých prítomných • expr.: podpichnúť • popichať: podpichnúť niekoho ironickým slovom; chcel ho trocha popichať a zabaviť sa na ňom • expr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel novinu • kniž. iritovať: každé ženino slovo ho iritovalo • expr.: nahuckať • pohuckať • podhuckať • naštvať (huckaním, štvaním popudiť niekoho proti niekomu): niekto musel kamaráta nahuckať proti mne
2. p. podnietiť 1
poštvať p. popudiť 1
poštvať, -štve, -štvú, rozk. -štvi dok. expr. (koho, čo na koho, na čo, proti komu, proti čomu) vzbudiť v niekom nenávisť, popudiť, podráždiť, nahuckať: (Hlavaj) poštval trošku chlapov a zmizol. (Urb.) Tos` ty poštval dedinu? (Ráz.-Mart.) Nechceš si nikoho na seba poštvať. (Jil.) Niekoľko ničomníkov poštvalo tunajší ľud proti úradom. (Fr. Kráľ)
štvať, štve, štvú, rozk. štvi nedok.
1. (čo) naháňať, prenasledovať zver na poľovačke: Traja poľovníci štvú líšku na horskom chrbte. (Tat.);
pren. expr. (koho) chytať, prenasledovať, naháňať: Štvali ho niekoľko dní, až padol. (Fr. Kráľ)
2. expr. (koho, čo proti komu, proti čomu, na koho, do čoho) podpichovať, huckať: Šľachta a kňazi štvali proti nemu ľud. (Fig.) Mutnický štval proti pomerom v Československu. (Urb.) Včera ste ma naň štvali! (Karv.) Dedinských šarvancov štve rodičovská psota do rasovej neznášanlivosti. (Vám.)
3. hovor. expr. (koho) hnevať, zlostiť: Všetko ma štve! (Fr. Kráľ);
dok. k 2 poštvať, k 3 naštvať
|| štvať sa hovor. expr.
1. veľmi sa ponáhľať s niečím, hnať sa: Ja mám byť so zhybkou hotový čím prv. Načo sa takto štvať? (Bedn.)
2. hnevať sa, zlostiť sa
poštvať dk (koho) štvaním popudiť, nahuckať niekoho: wye-ly swedek, žebj Jesensky Mattyass Jesensky Adama posstwal, aby zbožy pobraly (D. JASENO 1664); Musculus prawj, že (:dočtený otcowé:) od dábla posstwáni byli (FP 1744); plane incitare, irritare: posstwáti; incitare ad latratum: posstwati (PD 18. st); -ávať ndk: excito: posstwáwám, popuzugi (WU 1750); incitare ad latratum: posstwáwati, nahusskati (PD 18. st)