poľský príd. k Poliak, Poľsko: p. jazyk, p-á vláda;
poľsky prísl.: hovoriť (po) p.
poľský -ká -ké príd.
Poľsko, -a str. ľudovodemokratický štát v severovýchodnej Európe;
Poliak, -a, mn. č. -ci m. príslušník poľského národa;
Poľka, -y, -liek ž.;
poľský príd.: p. jazyk; p. národ; Poľská ľudová republika;
(po) poľsky prísl.: rozprávať, učiť sa (po) p.
poľský1 príd. 1. pochádzajúci z Poľska: poľske uhlie (Heľpa BRE) L. poľskí štich (Párnica DK) - kož. typ stehu v kožušníctve; polskí kvoň (Košec. Rovné ILA) - druh menšieho koňa; polskí veter (Bošáca TRČ) - severný studený vietor; poľska fizola (Sokoľ KOŠ) - odroda červenej fazule 2. v dvojslovných názvoch rastlín: poľské nochcíki (Zariečie PCH) - druh rastliny, bot. nechtík roľný (Calendula arvensis); poľskí chvost (Zariečie PCH) - liečivá rastlina, bot. mlieč (Sonchus); poľská juhanka (Zariečie PCH) - liečivá rastlina, bot. fialka roľná (Viola arvensis); poľská ruta (Zariečie PCH) - liečivá rastlina, bot. zemedym lekársky (Fumaria officinalis)
poľský2 príd. jtrenč poľný, divý: Na masso son nemal chut, tólko, že jako chlapčisko držal son rukách polského zajáca (Hor. Súča TRČ)
poľský príd 1. týkajúci sa Poľska; (o tovare) pochádzajúci z Poľska al. vyrobený na poľský spôsob: chteli sme gemv (zradcovi) prawy biti na krale polskeho y na knieze rakuskeho dworze; w kralowstwi vherskem, polskem y w Morawie (SKALICA 1432 SČL); dal gy platna polskeho geden konyecz (BÁNOVCE n. B. 1585); wysege na gednu ralj po polskych korcy 25 (ORAVA 1624 E); sedemsto zlatych polskich hotoweg summy (PREŠOV 1666); zaponka s polskiho šlaru (KRUPINA 1691); gedna polska ssabla lowaska (s. l. 1737); csjapka polska čjerna nowa (s. l. 1777) L. P-á krajina, zem Poľsko: o manne, ktera sa nachazela w Polské zemi (SP 1696); (severná Európa) obsahuge zem Sswedsku, Dansku, Polsku, Nemecku (SK 1697); (zbojníci) w susedczkeg kragjne Polskeg rozlične zbogstwa a lupeže spachat sa opowažily (ORAVA 1735); p-á reč poľština: (Ján) mluwi gedine slowensky we wirečnosti, ale na polsku reč zaraza (PUKANEC 1788); (zbojník) sa y polsku reč naučil (Kur 18. st); subst P-á ž Poľsko: gista wecz, ze my nicz z Polskeg sem slissety nemužeme (ORAVA 1665); predwcžeragsskom ssli dwa lide pres Malatinu z Polskeg sem (B. BYSTRICA 17. st); obilia juš po Polskej, juš tu v Uhrach velmi draho skupovat (musíme) (VESELÉ 1776 LP) 2. týkajúci sa poľnohospodárskej pôdy, poľný L. konie diwoke a klysyce polske, kterez k robotie przysluchagi (ŽK 1473) na ťahanie; anemone: rúžička, mak polsky (NPH 17. st bot) rastlina z rodu veternica Anemone