Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj

poľakať dok. naľakať, poplašiť: výstrely ho p-li

// poľakať sa naľakať sa, zľaknúť sa, splašiť sa: kone sa p-li

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
poľakať ‑á ‑ajú dok.; poľakať sa

poľakať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kaný -kanie dok.


poľakať sa -ká sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kaný -kanie sa dok.

naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strachzľaknúť saľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strachvyľakať sapoľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakalpreľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakolpodesiť sapredesiť savydesiť sazdesiť sazhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaruvyplašiť sanaplašiť sapoplašiť sasplašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustínastrachovať sanastrašiť sapostrašiť saprestrašiť savystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodomexpr.: vyjašiť sanajašiť sanastráchať sazduriť sazried.: zaľaknúť sazaľakať sanár. zakriatnuť sa (Kukučín)strhnúť sazmeravieťstŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachuexpr. zamrieť: zamrieť od ľakupodľahnúť panikehovor. spanikovať sasubšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný davhovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študentniž. hovor.: poondiať sapoondieť sapotentovať sapotentočkovať sahrub.: pokakať saposrať safraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí


naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakaťpoľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakalnahnať strachpreľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strachpodesiťpredesiťvydesiťzdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesilvyplašiťnaplašiťpoplašiťznepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súdvystrašiťnastrašiťpostrašiťprestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestáexpr.: pomátaťnajašiťexpr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinuhovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškouhovor. expr. zbalušiťnár. vynáčiť (Rázusová-Martáková)splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila konepren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila


poľakať p. naľakať


poľakať sa p. naľakať sa


zastrašiť vyvolať strach v niekom • nastrašiťnaplašiťpostrašiť: zastrašiť, nastrašiť niekoho streľbounaľakaťpoľakať: deti naľakať, poľakať trestompohroziť (hladovkou) • odplašiťodstrašiťodohnaťodpudiťzapudiť (vyvolaním strachu odvrátiť od istého úmyslu): odplašili, odstrašili nás vyhrážkami; nedať sa odohnať, odpudiť od svojho zámeru

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ľakať sa, -á, -ajú nedok. (čoho, koho i bezpredm.) dostávať strach, báť sa, strachovať sa: Ľaká sa maznák chudoby. (Sládk.) Adam sa akosi ľakal, že by Zuza umrela. (Jégé); ľ. sa bolesti, ťažkosti, dlhov;

dok. (z)ľaknúť sa, naľakať sa

|| ľakať (koho, čo) spôsobvať, vzbudzovať strach, strašiť, desiť: Tak je velebné svet ľakať. (Sládk.);

dok. poľakať, naľakať


poľakať, -á, -ajú dok. (koho, čo) spôsobiť, nahnať niekomu strach, naľakať, poplašiť: Toto Cigánov veľmi poľakalo. (Ondr.)

|| poľakať sa zľaknúť sa, naľakať sa: Poľakal sa, že šepkal a zdal sa jej iným. (Tim.) Až sa poľakal, či v tom náhlení sa nevykĺzli halušky. (Zgur.)

poľakať dok. nastrašiť, vystrašiť: Tak ma polakal, somár starí (Bobrovec LM)


poľakať sa dok. (polikať sa) or, vsl zľaknúť sa, vystrašiť sa: Ňemusel si sa tak poľakať (Hor. Lehota DK); Mi śe šicke mocno poľikaľi (Niž. Šebastová PRE)


polikať sa p. poľakať sa

poľakať dk koho vystrašiť, postrašiť niekoho: conterreo: postrasugem, prestrassugem, zestrassugem, polakám (KS 1763); poľakať sa, poľaknúť sa [-ľa-, -le-] dk čoho, z čoho, od čoho, na čo, pre čo zľaknúť sa niečoho: polekal se lew hlas žaby slyssice (GV 1755); exterreri metu, aspectu: strachem nebo pre wiďenj polakati se; a tumultum aliqvem expavescere: od hrmotu ňegakeho polakati se; cohorere ex re aliqva: polakati se z negakég weci (KS 1763); Theodóruss tak náramne se polekl, že wssechen obledl (VP 1764); polekali se wssecy dworané na tuto ukrutnost natolko, že w twáry sweg se proměňowali (WP 1768)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu