Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

poďakovať sa, poďakovať dok.

1. prejaviť vďaku, zaďakovať: p. (sa) priateľovi za pomoc; písomné p-nie

2. hovor. vzdať sa (úradu, funkcie), odstúpiť: minister sa p-l (za úrad)

poďakovať sa -kuje sa -kujú sa -kuj sa! -koval sa -kujúc sa -kovanie sa, poďakovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kovanie dok.

ďakovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovanie nedok. ⟨nem.⟩ 1. (ø; komu, čomu za čo) ▶ vyjadrovať aj preukazovať vďaku (obyč. vyslovením výrazu ďakujem): ď. niekomu za dar, pomoc, radu; ďakovala mu očami; iron. komu môžem ď. za ten debakel?; Mne by si mala z tej duše ďakovať. [A. Bednár]; Ďakujem za také kamarátstvo! [J. Bodenek] □ ďakujem pekne a) vyjadruje poďakovanie za darovaný predmet al. poskytnutú službu b) (ako odpoveď na otázku) vyjadruje zdvorilé akceptovanie al. odmietnutie ponúkanej veci (obyč. jedla) c) vyjadruje zdvorilú odpoveď na komplimenty, blahoželania, zdvorilostné otázky a pod.; iron. pekne ďakujem al. ďakujem pekne vyjadruje nesúhlas s tým, čo niekto niekomu ponúka, navrhuje a pod.
2. (komu za čo) ▶ byť vďačný, zaviazaný vďakou; syn. vďačiť: ď. lekárom za záchranu života; Za svoj život ďakujem vám, mame i tebe. [D. Tatarka]; Tu sa zoznámil s ľuďmi, ktorým mohol ďakovať za svoj postup a netušenú kariéru. [I. Izakovič]; Zahraniční tréneri ďakovali Slovákom za pozvanie na turnaj. [NO 2001]
▷ opak. ďakúvať -va -vajú -val; dok. ↗ poďakovať

ďakovať, -uje, -ujú nedok.

1. (komu, zried. i čomu za čo i bezpredm.) vyslovovať vďaku, vzdávať vďaku: ď. niekomu za pomoc, za láskavosť, za ochotu, za dobrodenie; srdečne, úprimne ď.; ďakujem, ďakujem pekne a) zdvorilostná formulka poďakovania, b) výraz zdvorilého odmietnutia: ďakujem, neprosím nechcem, c) iron. výraz nesúhlasu, odmietnutia al. pohŕdania: Ďakujem pekne za takú pomoc!

2. hovor. (komu, čomu za čo) byť povďačný, zaviazaný, vďačiť: Sovietskej armáde ďakujeme za oslobodenie.

● ľud. ďakovať bohu výraz používaný ako vložka v reči na vyjadrenie spokojnosti, chvalabohu;

3. odpovedať na pozdrav: „Dobrý večer!“ pozdravil mamu. „Dobrý večer!“ ďakuje ona. (Kuk.)

4. zastar. dok. (za čo) zaďakovať, zrieknuť sa niečoho: Jedni z priateľov mu radili vôbec ďakovať za úrad. (Taj.);

opak. ďakovávať i ďakúvať, -a, ajú;

dok. k 1, 3, 4 poďakovať (sa), zaďakovať

poďakovať (sa), -uje, -ujú dok.

1. (komu za čo i bezpredm.) prejaviť, vysloviť vďaku, poďakovanie, zaďakovať: pekne, srdečne (sa) poďakovať; p. (sa) ústne, písomne, listom; p. niekomu za pozdrav; Ona mu poďakovala s milým úsmevom. (Ondr.) Peniaze vezmú, ale nepoďakujú. (Heč.) Nepoďakoval som sa vám za pomoc. (Šolt.); hovor. iron. to by som sa (pekne) poďakoval vyjadruje odmietnutie, nestojím o to, nechajte si to; Bola tma, že keby mi bol dal dakto zaucho, nebol by videl ani, komu sa poďakovať (Taj.) žart. komu vrátiť

2. trochu zastar. (za čo i bezpredm.) vzdať sa úradu, funkcie, zložiť úrad, odstúpiť, zaďakovať: (Vyslanec) Bobrovský sa môže poďakovať. (Vaj.) Dnes som sa poďakoval za úrad. (Taj.);

nedok. k 1 poďakúvať (sa), -a, -ajú

poďakovať sa dok. csl prejaviť vďaku, zaďakovať: A Šťefan prišieu̯ g ocovi pekňe a poďakuvau̯ sa za vichovávaňia (Paludza LM); Poďakujen sa ván za podarúnok (Kociha RS); A nezabunni sa podakuvat! (Val. Belá PDZ); Starí svatové sa zas podakuvali za pohoscenié (Bzince p. Jav. NMV); Išli sa šeci podzekovat temu starcovi, že im dau̯ dobrú radu (Jablonové MAL); Na veśeľu starosta za dari śe šickim podzekuje (Spiš. Štvrtok LVO); Prišol mi śe podzekovac (Remeniny GIR)

poďakovať (sa) [-de-] dk (komu) prejaviť, vysloviť vďaku, poďakovanie niekomu: Bohu podekug, že tebe s toho sweta newzal (SK 1697); kdiž mu (Bohu) poďekugess, pristup k otcu twemu (KB 1757); my se jemu podekujeme a jiné bydlovisko hledat budeme (L. TEPLÁ 1780 LP); za poprawenga (postele) pekne sa podekug (KRUPINA 18. st)