počet -čtu m.
1. číselne vyjadriteľné množstvo: veľký, malý p. (divákov); (ľudí) bez p-u veľmi veľa; zišli sa v plnom p-e všetci; p-om malá skupina
2. v názvoch mat. odborov, veličín ap.: → diferenciálny p., p. pravdepodobnosti
● byť iba do p-u figurovať iba formálne;
početný príd.
1. počtom veľký: p-á rodina
2. spôsobený al. vyjadrený počtom: p-á prevaha;
početne prísl.: p. malý oddiel;
početnosť -i ž. počet, množstvo
počet počtu pl. N počty m.
množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantita • kvantum: neprimerané množstvo, kvantum • počet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke? • objem • rozsah • veľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov
2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľa • kvantum: množstvo, kvantum ľudí • bohatstvo • hojnosť: hojnosť nápadov • myriada • hovor. expr.: milión • vagón: vagón myšlienok • húf • masa • more • hromada • kopa • hŕba • hovor. expr.: fúra • halda • nával • záľaha • záplava • les • tucet • paleta • kniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy) • rad: rad rokov
p. aj kopa 2
počet 1. p. množstvo 1 2. p. účet 1
účet 1. listina s vyjadrením finančného nároku za niečo: vystaviť účet • faktúra: predložiť faktúru, vyplatiť faktúru • zastar. počet
2. odb. zápis o stave a zmenách hospodárskych prostriedkov: bankový účet, vyčerpať účet • konto: pripísať na konto
počet, -čtu m.
1. množstvo, obyč. vyjadrené číslom: veľký, malý p., maximálny, minimálny p., úhrnný p.; zvýšiť, znížiť p. (napr. výrobkov); dostatočný, úctyhodný, slušný p.; presný, ľubovoľný p.; okrúhly p. približný; celkový p.; pekný, hojný p. veľa; bez počtu (napr. ľudí) veľmi veľa; v plnom p-e (napr. zísť sa, zhromaždiť sa) všetci; p. obrátok; p. účastníkov, členov, obyvateľov; chýbať do p-u; Ani na počet nás nie je málo (Hor.) čo do počtu. Majetok sa mu množí, že počtu nevie (Ráz.) nevie ho spočítať. Zásluhám mu počtu nie je (Hviezd.) má veľa zásluh. Počtom malí, ale duchom veľkí. (Jes.)
2. zastar. účtovanie, vyúčtovanie: Neprišiel dávať počet, čoho bolo koľko. (Kuk.) Nemáte práva počty z krokov mojich požadovať. (Kal.) Bral nás na počet o našich voličoch (Taj.) na zodpovednosť. Kráľ robil počet s manželkou svojou (Kal.) účtoval.
● bibl. skladať p., vydať p. z niečoho zodpovedať sa zo svojho konania, účtovať, vyúčtovať;
3. mat. v názvoch rôznych matematických postupov: úrokový p., p. pravdepodobnosti, infinitezimálny, diferenciálny p.; vektorový p.
počet m. číselne vyjadriteľné množstvo: Do poľa ke_dzme otchádzaľi, bralo sa chľie_podľa počtu, koľko náz bolo (Ležiachov MAR); Pre počed mojích súrodencóf sen sa mosel dozd mladon veku ženit (Myslenice MOD) F. ani počtu tomu neni! (Lukáčovce HLO) - je toho veľmi veľa
počet m/ž, počta ž 1. množstvo, obyč. vyj. číslom: oznamujem vam, zie vedeme poceth drabuow okolo 8 a neyaky poczet vozou (BOLERÁZ 1543 SLL); odsylam gych (trámy) w pocztie ssest (BYTČA 1601); blaznow nekonečny počet gest (MS 1758); zabigalo se sto yalowyc, yunce w rowném počtu (PT 1778) L. bez, neni, nemá p-u o veľkom množstve, mnohokrát: ne geden raz, ale bez počtu odpornim byl (DuH 1723); ssedesát gest králownych a osemdesát naložnic a ďeweček nenj počtu (KB 1757); innumerabiliter: nespočitedlňe, bez počtu (KS 1763); mudrost Boha nemá počtu (BlR 18. st); p. koho, čoho o určitom množstve, spoločenstve: w pocžet a w zhromaždeny messteninow gest vweden (P. ĽUPČA 16. st); gedneho z počtu prysažnych (SLIAČE 1602); abychom ho do počtu messtanow prygaly (S. ĽUPČA 1619); excludugem ta a wymazuwam z počtu mych dytek yako takoweho lotra (PREŠOV 1666); prečytagme, kolik w meste, kolik w osadach lidu máss a wezmúce do počtu, ten spyssme (PT 1778) 2. gram gramatické číslo: de numero: o počtě (DM 1780) L. gednásobný počet singulár; wjcnásobný počet plurál; dwognásobný počet duál (DM 1780) 3. mat číselne vyjadrené množstvo, číslo: umenj počtuw počty rata (KoB 1666); každa počet ze ssest aneb wýc cyfer rozdeluge sa od praweg ku leweg strane na cžástky (PrP 1780); aby summa s slowmi radegi nežli počtem, aneb čoss neglepsse gest, obogim sspussobem, to gest y počtem y slowmi poznamenana byla (WZ 1797) L. počet tá, která skrz rozmnoženj wychádza, menuge sa produkt neb wywedená počet (PrP 1780) násobok; cžas zlamanyma počtami wyznačiti (SO 1785) zlomkami; umenie p-ov matematika: umenj počtuw počty rata (KoB 1666) 4. mat číselný znak, číslica: z položených zde cifrúw, figúr, numerúw aneb počtúw wssecko počtowánj powstáwá a gedenkaždý počet tolko platj, kolikeré mjsto drží; po dwúch čárkách dole včinených zase nad sedmým počtem v wrchu postaw 2 a bude znamenati bilioni (LU 1775) 5. poradie: swedek w počtu druhi rozprawal swedkowj (D. JASENO 1754) 6. i pl počty mat matematika, aritmetika: geden oktylion podle w počtech dokonalých mjstrú dúmnenj tak mnoho znamená, že počet pjsku morského přewýssuge (LU 1775); dagte ditki wasse mudrim ludgom gich winaučit w umeni, čitani, w pisme a počtoch (SJ 1797); arithmetica: počet (PD 18. st) 7. počítanie, počtovanie; účtovanie: rattio: počet, počtowánj (KS 1763); penjz tenže Mikulas ani do počti, ani pod počtow, ani po počte newiznal (PONIKY 1793) 8. výsledok počítania, výpočet: (Slnko) dle počtu hwezdaruw sto sesdesat ssest rázu tolke ge gako Zem (PP 1734) L. astron zlatý počet zaležj w 19 letech, nebo po 19 let nowj a plnj měsycowe zase na ten den padagj, na kterymž pred 19 roky boli podani (NK 1717) 9. súpis, zoznam: povinni su dati padesatu dojnu ovcu i z mladym jahniatkem vedle počtu a popisu takoveho horniho dobytka (LIKAVA 1625 U2); swati Pawel w dnessneg swateg episstole pripogil obssirni počet mnohich skutkow a cznosti (TC 1631) 10. vyúčtovanie (obyč. v spojení so slovesami): s toho mi nedali penieze ani pocztu (ŽK 1453); ode mne pana meho racionistowe poczeth bralj (PRÍBOVCE 1565 KL); pri skladanj počtúw (RUŽOMBEROK 1598); nepowinnen bude ani on, ani potomcy počet widawati, czož mu gest pri oddawany pocžtuw acceptowano; poriadnu pocžet oddal (P. ĽUPČA 1614; 1622; 1719); kdy se počet robyl z werytelem meskym (PUKANEC 1728); do obvzlaštneho registru, z ktereho bude ratung neb počet klasti, ma jse poradne poznamenati (MB 1759); učinila se počta z richtarstwi Michaele Szmik (TISOVEC 1790 CM); pren náb o poslednom súde: ostru welmi počet Búh bude nekdy žadati (SK 1697); twrdu panu Bohu počet odwesti (LKa 1736); (Boh) čloweka ku počtu poslednimu potahuge (CS 18. st) 11. písomný doklad o vyúčtovaní, hospodársky denník, register: zadneho poctu na ty zeme neny (SKLABIŇA 1601); čo prw dawali, najde sa w počtoch Gich Oswicenosti panow obidwuch (JASENICA 1710); z duochodkow a intrad kolko k rukam prijal anebo vynaložil, spravedlivy počet a rachunek učinil a od sebe vydal (MB 1759); protocolla pak obecné gako tež ag počty gakékolwek bedliwe a oprawdowe wgest budem (PONIKY 1793); -ný, -ový príd k 1: decuria senatoria: z deset osob počtowá radda (KS 1763); wogstwý obkličowalo pannu z domagšími a timi, kterí bili neb nagpočetňegší, neb nagpotrebňegší (BR 1785); k 2: numery od 1 až do 90 we swem pocetnem rade (Kur 1796) v číselnom rade, v poradí L. početní slowa (MZP 1696 gram) číslovky; menowatel početnj (DM 1780 gram) základná číslovka; k 7: rationalia: početny aneb počtowá kniha (KS 1763) L. p. groš, peniaz guľka na počítadle: calaculi (:abaculi:) pečetne groše (KoB 1666); abaculi: početné penize (KS 1763); p. stôl, stolček, p-á tabuľa stôl na počítanie, účtovnícky stôl: (počítať) skrze početne groše na početnem stole (KoB 1666); abacus: početnj tabule (FO 1737); abacium: početny stolček (KS 1763); k 10: zebj hnedky we swatky poctowe penize sem ke mne wyprawyly (SÚĽOV 1667) L. p-á kniha, knižka hospodársky, účtový denník: pat rimskjch ma se zrazit z teg resstantie, kteru ge mu obec dlužna a zapysana gest w knize poctoweg (ŽILINA 1701); purgkrabiho powinnost bude, aby on pocžtowe knižky držel (TRENČÍN 1716); codex: kniha početnj, počtowé knihy, knihy prigmu a wydánj (WU 1750); p. služobník, úradník hospodársky správca: gedenkaždi officir a pansky služebnik počtowj z prigmu a widany duchoduw panskich počty dati powinnen gest (TRENČÍN 1716); ga som gesste za padesat zlatich bes wssetkeho accidensu žadnemu panu počtowim uradnjkom nebol (ROVŇANY 1755)
početný p. počet
počta1 p. počet
počty p. počet