počesť ž. iba v spoj. na p. z úcty, na poctu, na uctenie: salvy na p. výročia vzniku Slovenskej republiky
počesť iba v spoj. na počesť ž.
počesť defekt. ž. len v spojení na počesť niekoho z úcty k niekomu, na poctu, na uctenie: Pani učiteľka na počesť dňa vystrojila veľkú hostinu. (Vans.) Vráta sú otvorené dokorán, akoby hosťovi na počesť. (Kuk.) Ja pijem šampanské na počesť všetkých sŕdc. (Smrek)
počesť ž. lipt, šar úcta, výraz ocenenia: Počesť mu dal (Bobrovec LM); Ňedol mu počesci (Sveržov BAR)