Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

počúvať -a nedok.

1. vnímať sluchom, načúvať: p. hudbu, pozorne p. prednášajúceho; hovor. p. Vatikán vysielanie Vatikánskeho rozhlasu; želáme vám príjemné p-nie

2. dozvedať sa, dostávať správy: p-a o ňom samé dobré veci; p-m, že chceš odcestovať

3. zastaráv. všímať si niečo, reagovať: (pes) p-a na meno Cézar; nep-j veľmi na neho

4. byť poslušný, poslúchať: p. rodičov

5. počúvaj(te) hovor. v platnosti cit. vyj. výzvu, upozornenie: p-j, prečo to robíš?

● p. iba (tak) na pol ucha, jedným uchom nesústredene; p. s otvorenými ústami a) veľmi pozorne b) začudovane;

dok. k 4 počúvnuť -e -u -vol

počúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.

počuť, -čuje, -čujú dok. i nedok.

1. (čo, koho, čo o kom, o čom i bezpredm.) vnímať sluchom, zachytiť, zachytávať sluchom: počujem pieseň, smiech, krik; Smiech bol tichý, aby ho tí traja nepočuli. (Jes.); jasne, zreteľne, dobre, zle p. niečo; Či vari zle počula? (Švant.) klamal ju sluch? Je hlboko presvedčený o pravde počutých slov. (Jégé); dnes počuté historky (Kuk.); Premieľali počuté a povedané (Jégé) čo počuli a povedali. Čo z jeho úst počujú, všetko chvália (Taj.) čokoľvek povie, jeho reči, mienku ap.; počuť niečo na vlastné uši; Chce na vlastné uši počuť (Dobš.) sám, osobne sa presvedčiť

● iron. p. trávu rásť vidieť, rozlišovať niečo, čo v skutočnosti nejestvuje; Dievka moja, svet nepočul také niečo (Tat.) nie je obvyklé, nerobí sa to. Nuž počul to svet? (Laz.) je to možné?; nechce o niečom (o niekom, o tom) nič počuť, ani počuť odmieta, zavrhuje niečo (niekoho) , nechce privoliť na niečo: Gustík nechce o ženbe ani počuť. (Zúb.) Nič nechcel počuť o Irenke (Jes.) nechcel ju. Najprv ani počuť, do služby vonkoncom nie. (Švant.)

2. mať schopnosť vnímať sluchom, mať sluch: zle počuje má chybný sluch; nepočuje je hluchý; robí sa, akoby nepočul nechce počuť, robí sa hluchým;

3. len dok. (čo, o čom, o kom) dozvedieť sa, dostať zprávu, vziať na vedomie: Prv ale chcem počuť mienku vašu o veci vážnej. (Kal.) Chcel počuť novinu. (Tat.) Zlovesť som počula. (Hviezd.) Nemali nič proti človeku, o ktorom len dobré počuť mohli. (Vaj.) Počul som už o tom. (Urb.) hovorím len, čo počujem. (Laz.) Počuj moju radu (Vaj.) vypočuj, počúvni.

4. len nedok. neos. počuť, bolo počuť (koho, čo i so spoj. že) možno, bolo možno, dá sa, dalo sa vnímať sluchom: Počuť zas čiesi kroky v kuchyni. (Bod.) Z Tureckého vrchu bolo počuť kanonádu. (Tat.); nepočuť vlastného slova je veľký krik, hluk; Počuť, že by ich mali za kmotrovcov volať (Taj.) povráva sa. V hlase bolo počuť sklamanie (Tat.) bolo možné vycítiť;

nedok. k 1 i počúvať

počúvať¹, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo i bezpredm.) vnímať sluchom; načúvať: p. hudbu, koncert, p. rozhlas; dobre, pozorne, roztržite p.; nemo p. (Vaj.); p. bez slova (Rys.); napäto p. (Bod.); Pekne sa to počúva (Laz.) je to pekné na počutie; hudba do tanca a na počúvanie; Také reči som ja počúvať neprišiel. (Jil.) Celé hodiny by rozprával, keby ho mal kto počúvať. (Al.) Akiste počúval niekde pri dverách (Urb.) načúval potajomky. Počúval jedným uchom dnu, druhým von (Hor.) nepozorne, s nezáujmom; radosť (je, bolo) počúvať, zle (je) počúvať; p. jedným uchom, na pol ucha nepozorne, bez záujmu, roztržite; p. s otvorenými ústami, so zatajeným dychom veľmi pozorne; Pre hrče mal často počúvanie (Taj.) musel znášať výčitky. Samko má čo počúvať (Vám.) musí znášať výčitky, napomínanie.

2. (na čo) všímať si niečo, dať na niečo, reagovať: Nepočúval nič na jeho výhovorky. (Dobš.) Dali sme mu (prasaťu) meno, ale nepočúvalo naň. (Taj.)

3. (čo) dozvedať sa, mať, dostávať zprávy: Nedobré veci počúvam o tebe. (Vám.) Počúvam, že Sladič je už v župe. (Vaj.)

4. trochu zastar. (čo, koho) chodiť na univerzitné prednášky, byť poslucháčom: p. prednášky; počúval gréčtinu (Bod.) bol poslucháčom gréčtiny; počúval Ľ. Štúra chodil na jeho prednášky;

dok. k 1, 3 počuť

počúvať², -a, -ajú nedok. (bezpredm. i koho, čo, na koho, na čo) poslúchať: dieťa nepočúva; p. rodičov; Počúvajte mamku! (Fr. Kráľ) Si ako dieťa, ktoré nepočúva na rozumné slová. (Vans.); p. na rozkazy (Urb.); Mal som ja len na moju mamu počúvať. (Tim.) Preto som si myslel, že ju nemusím na slovo počúvať. (Jes.) bez dohadovania, hneď, bez slova. Ináč mu ostáva už sa len jej poddať a počúvať na jej pesničku (Skal.) poslúchať ju;

dok. počúvnuť

počúvnuť, -ne, -nu, -vol dok. (koho, čo i bezpredm.) poslúchnuť: Mňa počúvnite, báčik Paľo, čo som i mladší. (Tim.); p. rozkaz, radu; neochotne p. (Zúb.); Len sa ponáhľaj, treba počúvnuť, keď rozkážu. (Laz.);

nedok. počúvať

počúvať nedok.
1. strsl, čiast. zsl vedome vnímať sluchom, načúvať: Počúvau̯ za dverami (Likavka RUŽ); Tera_sa už ňerobia aňi páračke, aňi priatke, uš teras každuo ľen dučí doma a počúva si rádijo (Lišov KRU); Aľe to sťenaňie celú noc, to sä ňedalo pośuvaťi (Kokava n. Rim. RS); A počúvala, otkál ššekajú psi (V. Rovné BYT); Janko, neska nejdem do roboti, idem mojho muža počúvat (na súd), čo to porobel (Beckov NMV); Já som ích teda ráda počúval, tích staríh_ludzí (Ružindol TRN)
F. počúvaď ako zlatňíkou učeň (Pukanec LVI) - byť zvedavý; pośúvaj uchom, a ňi bruchom (Rim. Píla RS) - pozorne, sústredene, so záujmom; počúvat enem na pú_ucha (Kuchyňa MAL) - nepozorne, bez záujmu, roztržite
2. strsl, čiast. zsl dozvedať sa, dostávať správy, slýchať: Počúvať, že buďe zima (Jasenová DK); Mamka naňho ľen samé ponosi počúvala (Socovce MAR); To som počúval o_ctaríh ludzí, jako to bolo s tú komasáciju (Brestovany TRN)
F. chto za dvermi počúvá, na seba počúvá (Bošáca TRČ) - dozvie sa o sebe
3. strsl všímať si niečo, dbať na niečo, dávať pozor: Som ja̋ veru ftedi počúvala, kedi ďecko prvuo slovo povie, či sä buďe ťiež uš tak priberaď ako aj ostatnie ďeťi (Žaškov DK); Kráľ ňepočúvau̯ na Mojžišove slová, aľe potom Pán Boch tag dau̯, že edom ďem každej Žit si požičau̯ ot suseda šperke (V. Lom MK)
4. strsl, čiast. zsl byť poslušný, poslúchať: Kto ma ňebuďe počúvať, mu streľím! (Bystrička MAR); Pani učitelku treba počúvat (Likavka RUŽ); Zaboha ňepočúva to chlapča! (Turíčky LUČ); Je jag hluchí, nepočúvá ma, ked mu kážem volačo spravit (Malženice HLO)

počúvať ndk
1. koho, čo zmyslami vnímať, pociťovať: když w suženy postaweny gsme, počuwame Ducha swateho w nas (MC 18. st)
2. koho, čo vnímať sluchom, načúvať: swedek oknem toliko sa diwal a pocžuwal (SKALICA 1729); ty rádňeg počúwag, čo mlúwit budem (KB 1757); nečj reč počúwati (KS 1763)
3. (na) čo všímať si niečo: zebi to nyepočuwal, y dom bi swog ta odpredal (KRUPINA 1726); pilno počúwágte na mu reč (KB 1757)
4. o čom dozvedať sa: lide welmi radi o potessitedelných wecech a o dobrych nowinach slissa a počuwagu (MK 18. st)
5. koho chodiť na prednášky: gednuc mu prissla welika chtiwost akademiu skusyti y wybral se do Rimu, tu professoru wsseckych počuwal (NHi 1791)
6. koho byť voči niekomu poslušný, poslúchať niekoho: (žena) nechce ma počuwat a radj moge užiwat (BLAŽOVCE 1670); za wajdu sa gim (Cigánom) confirmuge, tak aby ho počuwat podlžni boli (PALÚDZKA 1759); gestli nas ctit, počuwat bude, na pomoci mu chceme bit (PRIBYLINA 1777); -nuť dk k 6: (poddaní) mnohokrate nepočuwly (ĽUBEĽA 1784); (Abrahám) y tu ho pocuwnul, hnet toho syna wedol na obetu (SJ 1788)