poučiť dok. dať poučenie (význ. 1), ponaučiť, vysvetliť: p. deti, ako sa treba správať; skúsenosti ho p-li;
nedok. poúčať -a, poučovať
// poučiť sa získať poučenie, ponaučiť sa, vzdelať sa: p. sa z literatúry, p. sa z vlastných chýb;
nedok. poúčať sa, poučovať sa
poúčať -ča -čajú -čaj! -čal -čajúc -čajúci -čaný -čanie, poučovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok.
poúčať sa -ča sa -čajú sa -čaj sa! -čal sa -čajúc sa -čajúci sa -čanie sa, poučovať sa -čuje sa -čujú sa -čuj sa! -čoval sa -čujúc sa -čujúci sa -čovanie sa nedok.
dohovárať pripomínať niečo s výčitkou • dovrávať: márne mu dohovárali, dovrávali za neskoré príchody • vyčítať • vyčitovať • menej vhodné vytýkať (prísnejšie dohovárať): vyčítali jej nevďačnosť • mentorovať • poúčať (nevhodným, povýšeneckým spôsobom dohovárať): mentorovaním nič nedosiahneš • napomínať • hovor. predhadzovať: napomínali ho za klamstvo; predhadzovali jej, že sa nestará o deti • karhať • hrešiť (prísne dohovárať za nesprávne konanie): karhala syna za bitkárstvo • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • fraz. prehovárať/hovoriť do duše • fraz. expr.: vyhadzovať na oči • čistiť žalúdok (niekomu) • subšt. pucovať
karhať prísne napomínať niekoho za nesprávne konanie • hrešiť: rodičia karhajú, hrešia syna • vyčítať • dohovárať (karhať miernejším spôsobom): vyčíta mu ľahostajnosť; dohovára mu, že nesplnil sľub • napomínať (mierne karhať) • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • hovor. zastar. štrôfať • zried. hriakať • subšt. pucovať: krstí, mydlí deti, že narobili neporiadok • mentorovať • poúčať (často nevhodným spôsobom nabádať k dobrému správaniu) • trestať (napomínaním uložiť trest): karhá, trestá ho za neposlušnosť • pranierovať (verejne karhať): pranierujú ich za chyby • fraz. expr.: hovoriť do duše • čistiť niekomu hlavu • fraz. kniž. čítať niekomu levity • nespis. kárať
napomínať dôrazne niekoho vyzývať, aby si uvedomil niečo • pripomínať • upozorňovať: napomínal syna, aby sa učil; pripomínal žene, aby navarila; upozorňovať deti, aby si neublížili • dohovárať • dovrávať (napomínať s výčitkou): prísne dohováral žiakom za ich nepozornosť • varovať (napomínať pred nebezpečenstvom): varoval ho, ale neposlúchol • poúčať • poučovať • naúčať (zároveň dávať rady): poúčal, poučoval deti, ako sa majú správať • didaktizovať: didaktizujúca staršia spisba • moralizovať • mentorovať (poúčať z pozície autority): učiteľ často mentoruje • hovor. zastar. majstrovať: doma ju stále majstrujú • nár. dotrýzňať (Kukučín)
poúčať, poučovať p. napomínať
poúčať, poúčať sa p. poučiť1, poučiť sa
poučiť1, -í, -ia dok. (koho; koho o čom) dať, poskytnúť niekomu nové vedomosti, poučenie, radu: názorne poučiť mladých (Ondr.); (Tvardek) Soviara poučil o všetkých podrobnostiach obchodu. (Jil.) Hľadá, kto by ho tak naozaj poučil, čo je vo veci (Kuk.) kto by mu vysvetlil; pren. poučiť niekoho korbáčom (Jes-á) potrestať, zbiť ho;
nedok. poučovať, -uje, -ujú i poúčať, -a, -ajú
|| poučiť sa (o čom, na čom, z čoho) získať nové vedomosti, poučenie o niečom: p. sa o výtvarnom umení (Pláv.); p. sa na vlastnej škode, na vlastnej biede, p. sa z vlastných chýb; p. sa z minulosti získať skúsenosti; dať (nedať) sa p.;
nedok. zried. poučovať sa i poúčať sa
poúčať i poučovať nedok. strsl poskytovať niekomu vedomosti, školiť, častejšie učiť: Chlapa treba od mala poúčať, skuor si zapametá (Hor. Lehota DK); Ti mä ždi kcež nasilu poučovať (Krivá DK); Ja som ho uš f tíchto veciach käďeakích frajerskích poučuvau̯ (Polerieka MAR); Ale obecná baba, ak to obadala, narobila bľak a poúčala maťere, že im buďe ďíťa tupuo (Čelovce MK)
poučovať p. poúčať