plytký -ejší/-tší príd.
1. kt. má malú hĺbku, op. hlboký: p-á voda, p-é jazero; p. tanier
2. povrchný, neobsažný: p. človek, p-á myšlienka; p-é umenie;
plytko prísl.;
plytkosť -i ž.
plytkosť -ti ž.
plytkosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, čo je plytké, čo má malý rozmer do hĺbky al. čo je umiestnené nie hlboko, bližšie k povrchu niečoho; op. hĺbka: p. pobrežných vôd; p. jazera; p. a nízka užitočná hmotnosť auta 2. iba sg. ▶ vlastnosť toho, komu al. čomu chýba istá miera účinnosti, obsažnosti, kto al. čo nejde do podstaty vecí, povrchnosť: citová p.; komunikačná p.; p. a bezobsažnosť komerčnej tvorby; p. myslenia; obsahová p. počítačovej hry; Príklad vedeckej povrchnosti vidí Masaryk v stredoveku a na začiatku novoveku, keď podľa neho aj lekárska veda upadala do naivnej plytkosti. [J. Filo st.] 3. ▶ niečo povrchné, nepodstatné; nerozumný čin, povrchnosť: verbálne plytkosti; vyvarovať sa plytkostí; ohlupovať ľudí rozličnými plytkosťami; Rafinovanú plytkosť neporazí ani nevinná neskúsenosť. [HN 2005] 4. iba sg. ▶ vlastnosť toho, čo má malú intenzitu, mieru: citlivosť a p. spánku; problém astmatikov je najmä v plytkosti ich dýchania v nádychu len do vrchnej časti hrudníka bez využitia bránice
plytký, 2. st. plytkejší/plytší príd.
1. majúci malú hĺbku, nehlboký: p. jarok, potok, p. rybník, p-á rieka, voda, p-á priehlbina; p. tanier, p-á nádoba; p-á orba;
2. (o myslení a jeho výsledkoch) bez hlbších myšlienok, nemajúci hlbší obsah; (o človeku) duševne chudobný, povrchný: p. človek, p-á sentimentalita; Každý môže zbadať, nech je viac so Želou, že je dosť plytká. (Tim.);
plytko prísl.: p. koreniaci smrek, p. zoraná pôda; Pluh zaberal veľmi plytko. (Jil.);
plytkosť, -ti ž.: duševná p.