plutokracia -ie ž.
1. vláda boháčov
2. príslušníci vrstvy boháčov;
plutokrat -a m. príslušník plutokracie;
plutokratický príd.
plutokracia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨gr.⟩ 1. i polit. ▶ vláda najbohatšej vrstvy spoločnosti, princíp vlády, v ktorej sa moc sústreďuje do rúk bohatej vrstvy ľudí: diktatúra globálnej plutokracie; bujnejúca a arogantná politická p.; krajina smeruje k plutokracii; nenahrádzať demokraciu plutokraciou; vzoprieť sa moci finančnej plutokracie; plutokraciami boli viaceré staroveké mestské štáty 2. hromad. ▶ príslušníci bohatej, vyššej spoločenskej vrstvy: záujmy, zisky plutokracie; silná moc existujúcej plutokracie; ocitnúť sa medzi plutokraciou; zalamovať rukami nad pochybným mravným profilom bohatých a sebectvom novej plutokracie [Týž 2005]
plutokracia -ie ž. ‹g› vláda najbohatších vrstiev; bohaté vládnuce vrstvy všeobecne
plutokracia, -ie ž.
1. vláda bohatej vrstvy;
2. hromad. prívrženci bohatej vládnúcej vrstvy: americká p., agrárna p.;
plutokrat, -a m. prívrženec plutokracie al. príslušník bohatej vládnúcej vrstvy;
plutokratický príd.: p-á buržoázia