pluralizmus -mu m. filoz. koncepcia uznávajúca viacero samostatných podstát, op. monizmus; odb. systém založený na viacerých princípoch; politol. princíp demokratickej spoločnosti vychádzajúci z jestvovania a slobodnej súťaže viacerých polit. strán a rozlič. organizácií;
pluralista -u m. stúpenec pluralizmu;
pluralistický príd.
pluralizmus -mu m.
pluralizmus -mu m. ⟨lat.⟩ 1. i odb. ▶ uznávanie mnohosti názorov: názorový p.; p. prístupov k výskumu; želaný p. vo svete kníh a kultúry; Postmoderna má svoje pozitívne stránky. Sú kryté okrem iného i pluralizmom ako šancou pre jedinca slobodne sa prejaviť. [LT 1999] 2. filoz. ▶ smer vo filozofii uznávajúci viacero samostatných podstát al. foriem poznania; op. monizmus: formy pluralizmu 3. i polit. ▶ zásady demokratickej spoločnosti založené na existencii viacerých politických strán odlišného zamerania: ekonomický, politický p.; kultúrny p.; opatrenia na podporu mediálneho pluralizmu; snaha o zachovanie demokratického pluralizmu 4. náb. ▶ spoločná existencia rozličných náboženstiev: náboženský p.; členovia rozličných cirví sú povinní usilovať sa o zdravý p.
pluralizmus -mu m. ‹l›
1. filoz. koncepcia kladúca do základu sveta viac samostatných, svojbytných, navzájom nezávislých podstát (op. monizmus)
2. polit. princíp demokratickej spoločnosti založený na existencii a slobodnej súťaži viacerých politických strán a organizácií odlišného zamerania (na rozdiel od totalitného systému vlády jednej strany)
3. lek. pohlavná úchylka prejavujúca sa skupinovým sexuálnym, pohlavným aktom
pluralizmus, -mu m.
1. filoz. idealistické učenie uznávajúce za podstatu sveta množstvo podstatných princípov;
2. polit. voľné spojenie niekoľkých území s pomerne veľkou samostatnosťou;
pluralistický príd.: p-á teória;
pluralisticky prísl.