pluralizmus -mu m. filoz. koncepcia uznávajúca viacero samostatných podstát, op. monizmus; odb. systém založený na viacerých princípoch; politol. princíp demokratickej spoločnosti vychádzajúci z jestvovania a slobodnej súťaže viacerých polit. strán a rozlič. organizácií;
pluralista -u m. stúpenec pluralizmu;
pluralistický príd.
pluralistický [-t-] -ká -ké príd.
pluralistický [-t-] -ká -ké 2. st. -kejší príd. 1. i odb. ▶ rešpektujúci existenciu mnohosti názorov; svedčiaci o pluralizme: p. časopis; p. postoj; p. typ kultúry; ponúka oveľa pluralistickejší pohľad na to, čo všetko môže byť rodinou; V iných kultúrach [...] prevažuje pluralistický názor, ktorý prijíma množstvo hľadísk a stavov bytia rôzneho pôvodu a hodnôt. [InZ 2001] 2. filoz. ▶ vzťahujúci sa na pluralizmus, filozofický smer uznávajúci viacero samostatných podstát al. foriem poznania: pluralistická koncepcia vesmíru; uprednostňovať pluralistické chápanie bytia 3. i polit. ▶ rešpektujúci zásady demokratickej spoločnosti založené na existencii viacerých politických strán odlišného zamerania; príznačný pre pluralizmus: moderná pluralistická spoločnosť; p. charakter demokratických štátov; pluralistickejšie zastúpenia opozície v kontrolných orgánoch 4. náb. ▶ vzťahujúci sa na pluralizmus, spoločnú existenciu rozličných náboženstiev: p. prístup v teórii náboženstiev; V našom pluralistickom svete je katolícky vychovávateľ povolaný vychádzať z kresťanskej koncepcie človeka [...]. [VaŽ 2011]
pluralistický príd. k pluralizmus, k pluralista;
pluralisticky prísl.
pluralizmus, -mu m.
1. filoz. idealistické učenie uznávajúce za podstatu sveta množstvo podstatných princípov;
2. polit. voľné spojenie niekoľkých území s pomerne veľkou samostatnosťou;
pluralistický príd.: p-á teória;