plukovník -a mn. -ci m. najvyšší st. hodnosti vyšších dôstojníkov;
plukovníčka -y -čok ž.;
plukovnícky príd.: p-e výložky
plukovník -ka pl. N -íci G -kov m.
plukovník -ka pl. N -íci G -kov m. voj. ▶ (u nás) dôstojnícka hodnosť nasledujúca po podplukovníkovi, najvyšší stupeň hodnosti vyšších dôstojníkov; dôstojník s touto hodnosťou, skr. plk.: armádny p.; p. leteckej základne; p. vo výslužbe; dosiahnuť, dostať hodnosť plukovníka; Oficiera si bez fúzov ani neviem predstaviť. Plukovníci a generáli mávajú aj bokombrady, lebo to sú už starší páni. [P. Vilikovský] ▷ plukovníčka -ky -čok ž.: p. letectva; Najvyššia dosiahnutá vojenská hodnosť u žien bola doteraz plukovníčka. [Sme 2003]
plukovník, -a, mn. č. -ci m. dôstojník s vyššou hodnosťou; stupeň vyššej dôstojníckej hodnosti;
plukovnícky príd.: p-a hodnosť;
plukovníctvo, -a str. hodnosť plukovníka
plukovník m. voj. (pulkovňik) najvyššia dôstojnícka hodnosť: Plukovňíg bíva veliťel pluku (Návojovce TOP); Jeden jeho sin višol až na pulkovňika (Ratvaj SAB); No a tod veľiteľ ňemecki dajaki plukovňig bul (Brezina TRB)