pluk -ku pl. N -ky m. 1. ▶ základný vojenský útvar zložený z viacerých práporov: peší, jazdecký, záložný p.; tankový, letecký, delostrelecký p.; veliteľom pluku je plukovník; slúžiť v streleckom pluku; Ráno toho dňa odišiel takmer celý pluk, doplnený o samých neskúsených zelenáčov, na cvičenie. [V. Handzová] ▷ hist., voj. čierny pluk žoldnierske vojsko kráľa Mateja Korvína (majúce názov podľa farby oblečenia); dragúnsky pluk tvorený dragúnmi, príslušníkmi jazdeckej pechoty v habsburskom vojsku; granátnický pluk (v 17. – 18. stor.) tvorený granátnikmi, vojakmi cvičenými na vrhanie granátov, na boj s ručnými granátmi; husársky pluk tvorený husármi, príslušníkmi ľahkej jazdy
2. hovor. expr. ▶ veľké množstvo niekoho, niečoho: p. darmožráčov; p. anjelov; stoja tu celé pluky záujemcov, pomocníkov; zo zákruty sa vyvalil p. bežcov; Po celej republike sú rozmiestnené celé pluky cenzorov, ktorí čítajú slovo za slovom. [P. Taussig]; V ňom bola [černica] doma, na kríku, no nie na najvyššom a na najlepšie celým plukom tŕňov stráženom konáriku [...]. [S. Háber]