pluk -u m. zákl. samostatný voj. útvar: delostrelecký, tankový p.;
plukovný príd.
pluk -ku pl. N -ky m.
pluk -ku pl. N -ky m. 1. ▶ základný vojenský útvar zložený z viacerých práporov: peší, jazdecký, záložný p.; tankový, letecký, delostrelecký p.; veliteľom pluku je plukovník; slúžiť v streleckom pluku; Ráno toho dňa odišiel takmer celý pluk, doplnený o samých neskúsených zelenáčov, na cvičenie. [V. Handzová] ▷ hist., voj. čierny pluk žoldnierske vojsko kráľa Mateja Korvína (majúce názov podľa farby oblečenia); dragúnsky pluk tvorený dragúnmi, príslušníkmi jazdeckej pechoty v habsburskom vojsku; granátnický pluk (v 17. – 18. stor.) tvorený granátnikmi, vojakmi cvičenými na vrhanie granátov, na boj s ručnými granátmi; husársky pluk tvorený husármi, príslušníkmi ľahkej jazdy 2. hovor. expr. ▶ veľké množstvo niekoho, niečoho: p. darmožráčov; p. anjelov; stoja tu celé pluky záujemcov, pomocníkov; zo zákruty sa vyvalil p. bežcov; Po celej republike sú rozmiestnené celé pluky cenzorov, ktorí čítajú slovo za slovom. [P. Taussig]; V ňom bola [černica] doma, na kríku, no nie na najvyššom a na najlepšie celým plukom tŕňov stráženom konáriku [...]. [S. Háber]
pluk základný vojenský útvar zložený z práporov • zastar. regiment: delostrelecký pluk, regiment
pluk, -u m. vyššia vojenská jednotka zložená z niekoľkých práporov al. podobných útvarov: peší, delostrelecký p.; veliteľ p-u; hist. čierny p. vybrané vojsko kráľa Mateja Korvína; pren. p-y múch (Jes-á) množstvo, húfy;
plukový i plukovný príd. p. lekár, p. bubon, p. rozkaz, p-á hudba, p-é veliteľstvo
pluk m. voj. samostatný vojenský útvar: Na ruskí frond_zmo šľi, náš pluk, dvacejte pejte lučenskí (Pondelok RS); Tag brad vibavev povoleňé aj na úraďe aj na pluku, abi ten sňateg dovolili (Lapáš NIT); peší pluk (Bobrovec LM)
pluk m vojenský voj, šík: když (Hektor) na Reky mocne prytekl, rozplassiw gjch pluk bogownj (HI 18. st)