plodný príd.
1. dávajúci, poskytujúci (hojnú) úrodu, úrodný: p. strom, p-á pôda
2. majúci schopnosť (hojne) rodiť potomstvo, mláďatá, op. neplodný: p-á žena, p-á samica
3. bohatý na výsledky; tvorivý: prežiť p. život; p-á výmena názorov;
plodne prísl.: p. zasiahnuť do diskusie;
plodnosť -i ž.
plodný -ná -né 2. st. -nejší príd.
plodný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ (o ľuďoch, o živočíchoch) schopný plodiť, umožňovať zrodenie, vznik novému jedincovi; svedčiaci o tom; op. neplodný: plodná žena; plodné dni počas ktorých je u ženy vysoká možnosť počatia v súvislosti s ovulačným cyklom; vyšetrenie potvrdilo, že obaja manželia sú plodní; zajac patrí k plodným zvieratám; škrečok je najplodnejší okolo 8. až 12. mesiaca života 2. ▶ (o rastlinách, o pôde) schopný poskytovať plody, prinášať úrodu, plodivý, úrodný; op. neplodný: plodná zem, pôda, záhrada; plodné polia; mimoriadne plodné jablone; kávovník bol považovaný za jeden z najplodnejších kríkov 3. ▶ prinášajúci (dobré) výsledky, podnety, užitočný z hľadiska tvorivého naplnenia; svedčiaci o tom; syn. produktívny, tvorivý; op. neplodný: p. básnik, prekladateľ; plodná spolupráca; plodné stretnutie; plodné myšlienky; plodná práca hudobného skladateľa; rozvinúť plodnú diskusiu; prežiť p. život; bol to jeden z najplodnejších autorov; Čím kratšie slovo, tým metaforicky plodnejšie. [J. Rybák]
bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkovia • zámožný: letné sídla zámožných ľudí • hovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodina • solventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičia • hovor. expr.: zaperený • operený • zazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobaný • subšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcov • zastar. peňažitý: peňažitá nevesta • nár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynár • pren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav) • expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)
2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastok • úrodný • kniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rok • štedrý • výdatný: štedrá odmena, výdatné zrážky • lukulský: lukulské hody, hostiny • početný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákov • kniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostina • kniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásoby • veľký • pestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortiment • plodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný život • plnotvárny • mnohotvárny • rozmanitý • obsažný • plný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahly • obsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásoba • vysoký • expr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenu • bujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázia • nákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaleta • expr.: prebohatý • prehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miere • expr. pribohatý (príliš bohatý)
plodný 1. schopný oplodnenia, reprodukcie; dobre rodiaci (op. neplodný, jalový) • odb. fertilný (op. sterilný): plodná, fertilná vetva; plodné, fertilné obdobie
p. aj úrodný
2. p. tvorivý
produktívny ktorý je schopný (veľa) produkovať, tvoriť (op. neproduktívny) • výnosný • úžitkový: produktívne, výnosné, úžitkové poľnohospodárstvo • tvorivý • plodný: tvorivé, plodné obdobie • výkonný: výkonný autor
tvorivý ktorému je vlastná tvorivosť, činorodosť, ktorý je schopný tvoriť; svedčiaci o tvorivosti; umožňujúci tvorbu • kniž. činorodý: tvorivý, činorodý človek, umelec • odb.: kreačný • kreatívny (vyznačujúci sa kreativitou; súvisiaci s kreativitou): kreačná energia, potencia; kreatívne vlastnosti, produkty • aktívny (op. pasívny): tvorivé, aktívne myslenie • plodný • produktívny (bohatý na výsledky): plodné, produktívne obdobie; plodný život • konštruktívny (op. deštruktívny): konštruktívna činnosť, konštruktívny duch • inšpiratívny (podnecujúci k tvorbe): tvorivé, inšpiratívne prostredie; inšpiratívna atmosféra • kniž. invenčný • podnetný: invenčný pracovník; invenčný, podnetný prístup • zastar. samotvorný (Štúr)
úrodný prinášajúci dobrú, veľkú úrodu (op. neúrodný) • žírny: úrodné, žírne nížiny; úrodný, žírny kraj • plodný (op. neplodný, jalový) • odb. fertilný (op. sterilný): plodný strom, plodná zem • bohatý • hojný • kniž. požehnaný: bohatý, hojný, požehnaný rok • expr. preúrodný • expr. al. poet.: zlatorodý • zlatorodný
1. (o ľuďoch a zvieratách) často rodiaci al. majúci veľa mláďat, potomstva: p. národ; kapor je veľmi p-á ryba;
2. (o rastlinách a pôde) prinášajúci plody, úrodný: p. strom, p-á prsť, p-á jabloň, p-é pole;
3. prinášajúci nové poznatky, výsledky, bohatý na podnety, výsledky, produktívny, podnetný, tvorivý: p. život, p-á práca, p-á myšlienka, diskusia, úvaha, p. spisovateľ;
plodne prísl.;
plodnosť, -ti ž. schopnosť mať plody, potomkov: bohyňa p-i, symbol p-i, p. plemenníkov, p. pôdy, p. ovocných stromov
plodný príd. zried. dávajúci dobrú úrodu: plodní (Hor. Lehota DK, Bobrovec LM, Dražovce NIT)
plodný príd 1. dávajúci úrodu, úrodný: ffikowy strom z prirozenosti sweg od ginssich stromuw gest plodnegssy (MS 1758); fertilis ubere campus: dobre plodné pole (KS 1763); w plodnég zemi rieka teče (PT 1778) 2. (o živočíchoch) majúci schopnosť rodiť potomstvo: (osol) negplodnegssy a otupne howado gest (PR 18. st) 3. bohatý na výsledky: w ten čas cyrkew krestianska začala hogne plodna byti (VP 1764); subst p. m gram genitív: genitívus: plodný (KrG 1704); krádkozwučné gest: w plodném a odgímagícém podstatních ze -ctwj, -stwj; w plodném wícopočtu na ab, ad (BE 1794); -osť ž 1. úrodnosť: Bože, napog nassý zemi, ráčiž dati plodnost, bychom meli žiwnost (CC 1655); fertilitas: plodnost (KS 1763); izraelidsky sspehari geden weliki hrozen odrezali, abi plodnost kragini preukázat mohli (VP 1764); w mjstách na pasynek vstanowených stromky samy od sebe rostu a odtud zem swu plodnost vkazuge (PH 1770) 2. (o živočíchoch) schopnosť mať potomstvo: abi manžel ďesením nebil zaplnen nad swogú ríchle obdržanú plodnosťú (BN 1790); plane petrozel w bilem wine warena a pita k plodnosti napomaha (RG 18. st)