plocha -y plôch ž. dvojrozmerný útvar, rovina, povrch niečoho: pristávacia, štartovacia p., trávnatá p., hladká, nerovná p.; geom. útvar ohraničujúci teleso;
plošný príd.
1. týkajúci sa plochy: p-é miery
2. dvojrozmerný: p. útvar, p-é znázornenie
3. publ. zahŕňajúci celú plochu, oblasť: p-é zvýšenie platov týkajúce sa všetkých zainteresovaných;
plošne prísl.: p. znázorniť niečo;
plošnosť -i ž.;
plôška -y -šok ž. zdrob.
plocha -chy plôch ž.
plocha -chy plôch ž. 1. ▶ rovný, často väčší, rozľahlejší, niekedy presne nevymedzený povrch niečoho, priestranstvo, rovina: osevná p. polí; vodná p. s ostrovčekmi; udržiavať plochy lesoparkov; Veľké plochy čerstvo zoraných strnísk a lúk sú prehradené žŕdkovým plotom [...]. [L. Ťažký]; Za oknami sa objavili nekonečné zastavané plochy veľkého mesta, ktoré ju čakalo. [V. Švenková] 2. i odb. ▶ dvojrozmerný priestorový útvar istej veľkosti, rozlohy: farebné, svetelné plochy; p. obrazovky počítača, monitora; p. dosky, dosková p.; štartovacia, pristávacia p.; podlahová, obytná p. bytu; celková, úžitková p. domu; vnútorná p. ruky dlaň; obchod zaberá plochu päťdesiat metrov štvorcových; mat. guľová p. povrch gule, ktorého všetky body sú rovnako vzdialené od jedného bodu označovaného ako stred gule; kužeľová p. plochá základňa, podstava v tvare kruhu spolu s plášťom v tvare kruhového výseku; geometrická p. útvar určený troma bodmi al. priamkou a jedným bodom ležiacim mimo priamky; tech. trecia p. radiálne a obvodovo rozšírená rovinná plocha kotúča slúžiaca na trecí kontakt s brzdovým obložením; miesto dotyku, v ktorom pôsobí trecia sila, ↗ i fraz.; opt. odrazová p. optické rozhranie, na ktorom nastáva odraz svetla; polygr. tlač z plochy tlačová technika, kde tlačiace a netlačiace prvky sú v jednej rovine; inform. dotyková p. plocha ovládaná dotykom prsta na displeji □ ľadová plocha vymedzený krytý al. otvorený priestor na športy na ľade; zelená plocha obyč. udržiavané trávniky s kríkmi a stromami; hracia plocha (väčšie al. menšie) miesto, na ktorom sa uskutočňuje nejaká, často športová hra (futbal, basketbal, hokej, stolný futbal a pod.) 3. publ. ▶ (obyč. o umeleckom diele) celok al. zložka vymedzená rozsahom, charakterom a pod.: aforizmu stačí malá textová p.; v operete sú vedľa seba dve veľké plochy – prozaická a spievaná; na rytmickom základe sú navrstvené zvukové plochy gitár 4. anat. ▶ povrch tela nejakého orgánu al. jeho časti: kĺbová p.; predná, zadná p. žalúdka, obličky 5. i odb. ▶ plošný obsah: kruhová, obdĺžniková p.; p. trojuholníka, štvorca; vypočítať plochu mnohouholníka, miestnosti, strechy ◘ fraz. dostať sa na šikmú plochu al. ocitnúť sa na šikmej ploche prísť do rozporu so zákonom, s morálkou, mravne upadnúť; odstraňovať trecie plochy riešiť príčiny sporov ▷ plôška -ky -šok ž. zdrob. k 2: brúsené plôšky diamantu; nahladko vyleštená p. obrúčky; adresa na spodnej plôške pečiatky; plôšky omietky v prírodnej farbe sa striedajú s farebnými plôškami povrchového náteru; ošetriť plôšku nohy balzamom; pren. Váhou sveta na motýlej plôške / bola báseň. Pevnosť na strži. / Tajomný hrad. Hrad na stračej nôžke / štíhlej strofy, čo ho udrží. [M. Rúfus] ▷ lek., anat. plôška zuba horizontálna časť povrchu zuba; inform., tech. dotyková plôška malý displej ovládaný dotykom prsta
plôška ↗ plocha
plocha p. rovina 1
priestor miesto bližšie nevymedzené rozmermi • priestranstvo: rozsiahly priestor, rozsiahle priestranstvo; priestor, priestranstvo medzi Dunajom a Karpatmi • zastar. priestora • areál (vymedzená časť územia): areál výstaviska • plocha (dvojrozmerný priestor): štartovacia plocha • expr.: šírava • šírina (rozľahlý priestor): ísť šíravou, šírinou
rovina 1. krajina, pôda s rovným povrchom: mal radšej rovinu ako hornatý kraj • nížina (nízko položený rovinatý kraj): podunajská nížina • planina (vyššie položená rovina): náhorná planina • pláň (rozľahlá rovina): zasnežené pláne • plošina (rovná krajina): krasová plošina • plocha (rovný povrch niečoho): trávnatá plocha • kniž. roveň: za mestom je široká roveň • kniž. plató • zastar. rovnina (Horal) • zried. pláňava (Hviezdoslav) • kniž. zastar. raveň
2. p. úroveň 1 3. p. oblasť 2
plocha, -y, plôch ž.
1. dvojrozmerný plošný útvar, povrch, rovina: hladká, drsná p., lesklá p., rovná p., ľadová p.; veľká p. nevyužitej zeme; rybničné p-y, pastevné p-y; zmerať, vymerať p-y pôdy; tech. rezná p.; trecia p. miesto dotyku dvoch súčiastok; geom. guľová, valcová p. vymedzená geometrický; anat. spánková p., šijová p.
● hovor. byť na šikmej p-e, dostať sa na šikmú p-u upadať, rútiť sa do záhuby;
2. neodb. merné číslo vymedzeného plošného útvaru; obsah: p. trojuholníka, štvorca; kruhová, obdĺžniková p., vypočítať p-u;
plôška, -y, -šok ž. zdrob.
plocha ž. voľné, rovné miesto: To bou̯ jeden tunák, on mau̯ tam tú plochu sám (Valča MAR)