plnoprávny príd. kt. má všetky náležité práva: p. občan;
plnoprávne prísl.;
plnoprávnosť -i ž.
plnoprávny -na -ne príd.
plnoprávny -na -ne príd. ▶ majúci, využívajúci všetky náležité práva: p. občan mesta, štátu; byť plnoprávnym vlastníkom; stať sa plnoprávnym členom rodiny, spoločnosti, spoločenstva; krajina získala plnoprávne členstvo v Európskej únii; podporovať plnoprávne postavenie menšín
plnoprávny príd. majúci všetky náležité práva: p. občan, p. člen (nejakej spoločnosti), p-a osoba;
plnoprávne prísl.: p. konať;
plnoprávnosť, -ti ž.: pozbaviť niekoho p-i