Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

plniť nedok.

1. robiť plným, napĺňať: p. poháre (mliekom), p. fľaše (vínom)

2. vpravovať (obsah) do obalu; tým pripravovať: p. víno do fliaš; p. klobásy, jaternice

3. uskutočňovať, realizovať, spĺňať: p. sľuby, záväzky; p. plán; práv. p-nie povinnosť realizovať istý záväzok;

opak. plnievať -a

// plniť sa

1. stávať sa plným, napĺňať sa: nádrž sa p-í (vodou); sieň sa p-la poslucháčmi

2. uskutočňovať sa, realizovať sa, spĺňať sa: túžby, plány sa mu začali p.;

opak. plnievať sa

plniť -ní -nia plň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok.

plniť sa -ní sa -nia sa plň sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok.

plnenie -nia -ní s. fin., práv. ▶ povinnosť realizovať finančný záväzok: poistné p. platba (suma), ktorú je poisťovateľ (poisťovňa) povinný vyplatiť poistenému v prípade poistnej udalosti podľa podmienok dohodnutých v poistnej zmluve; zdaniteľné p.; sponzorské plnenia; uzatváranie zmlúv na rozličné dodatočné plnenia; mzda je peňažné p. alebo p. peňažnej hodnoty poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu; cestovná kancelária môže poskytnúť náhradné p. za službu, ktorá bola zmluvne dohodnutá ▷ ↗ i plniť

plniaci -ca -ce príd. 1. ▶ určený, slúžiaci na plnenie; umožňujúci napĺňanie; súvisiaci s plnením, napĺňaním niečoho: p. otvor práčky, chladiča; plniace zariadenie; plniace systémy; plniace potrubie v motore; ľahký p. materiál na duté výplne stavebných konštrukcií; automatická plniaca linka na strojové plnenie v potravinárskom priemysle; plniaca stanica stlačeného zemného plynu do mobilných zásobníkov; p. tlak napr. pri potápačských tlakových fľašiach, v motoroch s turbodúchadlom a pod.

2. plniace pero ▶ ktoré možno (opakovane) naplniť, atramentové al. bombičkové pero
▷ ↗ i plniť

plniť -ní -nia plň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ liatím, sypaním, vkladaním a pod. cez otvor robiť nejaký uzavretý objemový priestor plným; syn. napĺňať: p. fľaše mliekom; p. vrecia pieskom; p. vankúš perím; prevádzka, kde sa plnia fľaše; bazény plníme riedenou geotermálnou vodou; balóny sa plnia héliom; trochu expr. p. si bruchá (dobrotami) výdatne jesť, kŕmiť sa, ↗ i fraz.; Je slnečný deň a my sa kocháme výhľadom na okolité vrchy, plniac pľúca čerstvým horským vzduchom. [Cs 2012]; pren. škandály, senzácie plnia titulné stránky bulvárnych časopisov
2. (čo do čoho) ▶ liatím, sypaním, vkladaním a pod. dávať niečo cez otvor do uzavretého objemového priestoru: uvarený džem plníme do čistých pohárov; plnia piesok do vriec; mäso mleli, miesili, korenili a plnili do pripravených čriev; jemné syrové cesto sa plní do foriem; okrem fliaš a sudov sa pivo plní i do plechoviek s objemom 0‚33 l a 0‚5 l; ukazovatele kvality pitnej vody plnenej do spotrebiteľského balenia
3. i kuch. (čo (čím)) ▶ dávaním, vkladaním, natieraním náplne do niečoho pripravovať ako pokrm: p. klobásy, jaternice; p. kurča, papriky (plnkou); pirohy plnené varenými zemiakmi; oblátky plnené grilážou; hotové palacinky plníme podľa vlastnej chuti; pripravenou zmesou plníme cesto na spôsob, ako sa plnia buchty alebo šatôčky [ŽVč 2009]
4. (čo) ▶ premieňať isté zámery, predstavy, sľuby na skutočnosť; uskutočňovať niečo žiadané, určené, potrebné a pod.; syn. napĺňať, spĺňať, vypĺňať: p. sľuby; p. želania, túžby, sny detí; p. svoje poslanie; p. poslednú vôľu milovaného človeka; dobre, riadne si p. povinnosti; neplní podmienky zmluvy, svoje záväzky; vyžadovať plnenie rozkazov, úloh, plánu, pracovnej normy
5. (čo) ▶ byť (typickým) predstaviteľom niečoho, predstavovať, fungovať ako niečo, mať (platnosť niečoho), vykonávať, zastávať, spĺňať: p. rolu sprostredkovateľa, mediátora; rys ostrovid plní v prírode úlohu sanitára; izba plnila funkciu obývačky i spálne; jazyk okrem komunikatívnej funkcie plní aj dôležitú národnoreprezentatívnu a národnointegračnú funkciu; detskú prilbu treba pri kupovaní vyskúšať, aby dobre sedela, inak neplní svoj účel
◘ fraz. plniť si vrecká al. expr. plniť si bruchá obohacovať sa; plniť [všetko] do [poslednej] bodky a) vykonávať niečo dôsledne b) vykonávať úplne všetko a obyč. aj poslušne
▷ opak. plnievať -va -vajú -val: mama plnieva pirohy slanou i sladkou plnkou; povinnosti si vždy plnieval svedomite; dok. 1 – 4 ↗ naplniť, k 4, 5 splniť

plniť sa -ní sa -nia sa -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok. 1. (čím, kým; ø) ▶ postupne sa stávať plným, zapĺňať sa; syn. napĺňať sa: vaňa sa plní vodou; vodné nádrže sa neplnia v čase dažďov tak, ako by bolo potrebné; sieň sa začala p.; hľadisko sa pomaly plní návštevníkmi; kontajnery na odpad sa rýchlo plnia; Ruka mi kmitá po papieri a skicár sa plní obrázkami tenistov. [R. Brat]; Hlas sa jej triasol, oči sa jej plnili slzami. [As 2002]; pren. srdce sa jej plní radosťou, vďačnosťou
2. ▶ stávať sa skutkom, skutočnosťou, uskutočňovať sa, realizovať sa, spĺňať sa, vypĺňať sa, vyplňovať sa, napĺňať sa: jeho predpovede, prognózy sa začali p.; plní sa jej detský sen; túžby sa občas plnia; plní sa Božia vôľa
▷ opak. plnievať sa -va sa -vajú sa -val sa: boli časy, keď sa miestnosti kasína plnievali inými ľuďmi

plniť¹, -í, -ia, rozk. plň nedok.

1. (čo, čo čím) nasýpať, sypať, liať al. pchať dačo do dutého predmetu po samý okraj, napĺňať: p. klobásy, jaternice, p. vrecia obilím, p. perinu páperím, perím, p. fľaše pivom, vínom, ovocnou šťavou, p. komoru zásobami na zimu, p. silážnu jamu, p. balón vzduchom (plynom); kuch. p. tortu krémom, p. rezy džemom dávať vrstvu plnky

● expr. p. si vačky obohacovať sa;

2. (koho čím) vyvolávať v dakom určité psychické pocity: Teší nás, keď môžeme hovoriť o tom, čo nás jedom plní. (Jes.) Niet výkrikov, ktoré ho plnili zúfalou odvahou. (Jil.) Údivom plní ma odpoveď tvoja. (Karv.);

opak. plnievať, -a, -ajú;

dok. naplniť

|| plniť sa (bezpredm. i čím) naberať do seba dačo, stávať sa plným, zapĺňať sa, napĺňať sa: Izba sa začala plniť. (Kuk.) Tváre sa nadúvajú a bruchá plnia a predsa ešte vždy je dosť chuti prijímať nové jedlá. (Jil.) Poobede začal sa park plniť ľuďmi. (Tomašč.);

pren. (čím) napĺňať sa: Nenávisťou sa plnilo jeho srce. (Jégé) Moje srdce znovu sa plní odvahou. (Fig.);

dok. naplniť sa

plniť², -í, -ia, rozk. plň nedok. (čo) konať, robiť, uskutočňovať, spĺňať, realizovať: p. (si) povinnosti, p. dodávky štátu, p. celoročný plán, p. normu, p. rozkazy, p. svoje poslanie, plnenie záväzkov, úloh; Jano, či tak plníš vôľu matkinu? (Tim.);

opak. plnievať, -a, -ajú;

dok. splniť

|| plniť sa uskutočňovať sa, realizovať sa, vypĺňať sa: plní sa im želanie, túžba; Počína sa plniť, čoho sa mama najviac obávala. (Ráz.);

dok. splniť sa

plniť nedok.
1. csl robiť plným, napĺňať obsah niečoho: To sa fľaška ňesmela ceu̯kom po hrlo plňiťi, to ňi, tá sa každá rostrhla (V. Lom MK); Dobra dzeka bula ftedi, ket śe ľaľitka puľňiľi (Spiš. Štvrtok LVO); Taku kapustu prez ľeto rubeme a varime ju, abo na husto, abo na haluški i povňime ju (Brezina TRB); plnit sut (Radošina NIT); pľňiť (Hor. Lehota DK)
2. vyšívať plným stehom: Mi zme plnili, teda naplno višívali (Bernolákovo BRA)
3. uskutočňovať, spĺňať: Že verňe pulňil povinosc (V. Šariš PRE); Ňepeľňi kontigent (M. Zalužice MCH); plňiť povinosťi (Bobrovec LM)

plniť ndk
1. čo s čím dávať, nakladať niečo do niečoho, napĺňať: jiní v bludech brodí a jdú k diablu blíž a v tom dost bohatnú, plnia své skrýše, domy (ASL 1676); (žena) žaludek zlymy zbytečnostmy plny (HL 17. st); pleo: plnjm (KS 1763);
x. pren vivere in liberis: s učenjm čas tráwiti, plniti (KS 1763); (panna) kvíleňím, jajkáňím, karháňím a láňím zločinstvý loď plňiťi ňeustávala (BR 1785)
2. čo o záväzku, vykonávať, uskutočňovať, spĺňať: aby ten dluh (poručníci) tez plnily (ZVOLEN 1445); kdez by gedneho newierne giali, pustili gey przycz giti na bozbu aneb na ginssy slib, netrzeba gemv toho plniti (ŽK 1473); powinnost manželow gest, aby se vmely Pana Boha bati, prikazanj geho plnili (BAg 1585); my, krestianssty posluchacžy, Krysta milugeme a tak zakon Pana plnme (TC 1631); (mnísi) z wetssj bazny a horliwosti plnj to, co papež mluwj (WO 1670); geden každy stawu sweho powinnost plňte (KT 1753); rehole chudobu, to jest slíbiť, plniť (BR 1785); plň techdi ti, čo bis od giního plnené biťi žádal (BN 1796); p. sa
1. stávať sa plným, zapĺňať sa: peklo wzdj se plnj, wssak se nenaplnj, dokut stogj tento swet (BV 1652)
2. stávať sa skutkom, uskutočňovať sa, spĺňať sa; (o čase) napĺňať sa: nihil est annis velocius: skoró se plnj rok uteká; truditur dies die: od gedného dňa na druhy sa plnj čas (KS 1763); co Buh wečny skrze Esaiasse proroka zaslybowal, to se w samem skutku plnilo (CS 18. st)