plnenie -nia -ní s.
plnenie -nia -ní s. fin., práv. ▶ povinnosť realizovať finančný záväzok: poistné p. platba (suma), ktorú je poisťovateľ (poisťovňa) povinný vyplatiť poistenému v prípade poistnej udalosti podľa podmienok dohodnutých v poistnej zmluve; zdaniteľné p.; sponzorské plnenia; uzatváranie zmlúv na rozličné dodatočné plnenia; mzda je peňažné p. alebo p. peňažnej hodnoty poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu; cestovná kancelária môže poskytnúť náhradné p. za službu, ktorá bola zmluvne dohodnutá ▷ ↗ i plniť
plnenie [-í] s 1. nasýpanie, napĺňanie niečoho: wecy, ktere pozustaly sirotam: sowek na plneny perin 1 (M. KAMEŇ 1727) 2. uskutočňovanie, spĺňanie niečoho: Bože, kterys dal chtenj, deg tež y skutečné plneny (SP 1696); lide pod naboženstwjm krestanskym nalezagj toliko plnenj a zachowawanj lidskych nálezku a običegu (SC 17. st); ponewáďž (Boh) zná, že k plňeňú príkazuw geho na swete twmto žiwot náš gest potrebný (BN 1796); sme zawazany mnohemnasobne ku plnenj prikazanj boskeho (CS 18. st)