Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

plný príd.

1. obsahujúci toľko niečoho, že to zaberá celý objem, op. prázdny; obsahujúci veľkú mieru niečoho: p. pohár vody, p-á fľaša mlieka; p-á miestnosť (ľudí), lúka p-á kvetov; srdce p-é radosti

2. kt. má všetky náležité zložky, nezmenšený, úplný: prísť v p-om počte, pracovať p-ým tempom, mať na niečo p-é oprávnenie; p. mesiac spln; vojak v p-ej poľnej s úplným výstrojom

3. bez dutín, op. dutý: p-é tehly

4. oblý, zaokrúhlený: mať plnšiu postavu; p-é pery mäsité

5. zvučný (význ. 1): p. hlas, tón

● expr. mať p-é nohavice, gate (strachu) veľmi sa báť; mať p-é ruky roboty, práce mať veľa práce; kričať, smiať sa na p-é hrdlo, z p-ch pľúc veľmi silno; povedať niečo na p-é ústa bez okolkov; je ho p. dom je hlučný; na p-é obrátky, p-ou parou, na p. plyn intenzívne; niečo je v p-om prúde intenzívne prebieha; mať p-é ústa niečoho ustavične o tom hovoriť;

plnosť -i ž.: p. hlasu; p. tváre

plný -ná -né 2. st. -nší príd.

plný plná plné 2. st. plnší príd. 1. ▶ obsahujúci také množstvo niečoho, aké sa niekam zmestí, naplnený do najväčšej možnej miery; op. prázdny: p. pohár mlieka; plná fľaša minerálky; nazbierať p. košík húb; ísť s plnými nákupnými taškami; napustiť si plnú vaňu vody; vydať sa na cestu s plnou nádržou (paliva); mať pocit plného brucha; ísť spať s plným žalúdkom najedený; niesol plnú náruč dreva; nerozprávaj s plnými ústami!
2. ▶ obsahujúci veľký počet niekoho, niečoho, veľkú mieru niečoho: plná čakáreň (ľudí); plné hľadisko, kino; lúka plná kvetov; skriňa plná šiat, topánok; obloha plná hviezd; príbeh p. napätia; pohľad p. bolesti, lásky, porozumenia; prežiť večer p. zábavy; byť p. života, energie, optimizmu; pracovať s plným nasadením; filmy sú plné násilia; parkovisko, lietadlo bolo plné plne obsadené; v lete je mesto plné turistov; počas sviatkov sú hotely plnšie; cítil sa zdravý a p. sily; Ľudovú nôtu vystriedala moderná hudba a hneď bol parket plnší! [Poľ 2003]
3. ▶ ktorý nie je ničím podmienený al. obmedzený; ktorý dosahuje najväčšiu možnú mieru niečoho, úplný: mať plné právo, plnú podporu; mať niečiu plnú dôveru; byť, urobiť niečo pri plnom vedomí; prebrať plnú zodpovednosť za niečo; vyjadriť p. súhlas s podmienkami; hradiť pobyt v plnej výške; nový terminál na letisku je už v plnej prevádzke; auto v plnej rýchlosti narazilo do stromu; v špičke je premávka plnšia a pomalšia; dom dostal p. zásah bol zasiahnutý a úplne zničený (bombou); Väčšina kritikov ho [film] prijala veľmi kladne, s plnou vážnosťou a úctou. [L. Ťažký] □ plná moc a) písomný súhlas inej osobe konať v mene splnomocnenca b) tlačivo na takéto poverenie
4. ▶ ktorý je v úplnosti, majúci všetky náležité zložky, ktorému nič nechýba, nezmenšený, kompletný, celý; syn. úplný; op. čiastočný: pobyt s plnou penziou; prečítať text, vyhlásenie v plnom znení; prísť v plnom počte; získať p. počet bodov; predstaviť sa plným menom; uviesť plnú adresu; dosiahnuť plnú zamestnanosť; využiť plnú kapacitu pevného disku; pracovať na p. úväzok; v zahraničí strávil plných päť rokov; [...] za vysokým múrom dvora vystupoval plný mesiac, strechy zalieval bielym svetlom, [...]. [L. Ballek] □ plná čiara súvislá, neprerušovaná čiara; plná poľná kompletná výzbroj a kompletný výstroj vojaka, ↗ i fraz.; v plnej miere, v plnom rozsahu celkom, naplno, úplne
5. i odb. ▶ ktorý je vyplnený (na celej ploche, v celom objeme): p. steh technika vyšívania; plná výšivka ktorej stehy pokrývajú celú plochu vzoru; p. plot; plná brána; múry sú z plných pálených tehál z tehál bez dutín, op. dutých; bot. p. kvet (napr. begónie, pivonky, ruže) s jedným al. dvoma radmi veľkých vonkajších korunných lupienkov a s ostatnými menšími, smerom do stredu kvetu sa zmenšujúcimi lupienkami, op. jednoduchý kvet; plné klasy sa vlnia vo vetre
6. ▶ (o postave, o častiach tela) majúci oblé, okrúhle, zaokrúhlené tvary; svedčiaci o tom: plná postava; plné líca; plné ženské tvary, prsia; plné pery tučné, mäsité, op. úzke, tenké; natrela si pery rúžom s perleťovým leskom, aby nadobudli plnší tvar; Voľakedy boli dámy plnšie a milšie. [V. Švenková]
7. ▶ (o živote, žití) intenzívne prežívaný, naplnený, bohatý, hlboký, zmysluplný: túžiť po plnom, plnšom živote; mal za sebou náročný, ale o to plnší deň; dať niečomu plnší zmysel; Je plný síl a nadšenia, tuší, že ho čakajú najlepšie, najplnšie roky života. [V. Mináč]; [...] prišlo k nemu to [šťastie v podobe živého tvora], v čo už nedúfal, a aspoň jeho staroba bude plnšia a čistejšia [...] [J. Tužinský]
8. ▶ (o hlase) jasne znejúci, zvučný, sýty, zvonivý: p. tón; jej hlas bol zrelší, plnší, mäkší; Plný kňazov hlas dunel v pracovni ako zvon. [R. Jašík]
9. vin., potrav. ▶ (najmä o víne) majúci výraznejšiu, hutnejšiu chuť, bohatú (odrodovú) arómu a harmonický pomer jednotlivých zložiek: plné víno; vína zo starších krov sú plnšie, aromatickejšie, plné minerálnych chutí; naše pivá sú plnšie, majú chlebovú chuť
◘ fraz. byť v plnom kvete a) (obyč. o strome) byť obsypaný kvetmi, práve kvitnúť b) (o človeku) byť na vrchole síl; dievča v plnom kvete dievča vo svojej najväčšej kráse, v kráse mladosti; mať plné brucho byť najedený, nasýtený; expr. mať plné nohavice/gate mať strach, veľmi sa báť; mať plné ruky práce/roboty mať veľa práce, byť (veľmi) zaneprázdnený; mať plné ústa niečoho al. hrub. mať plnú hubu niečoho dôležito a ustavične o niečom hovoriť, ale obyč. nekonať; expr. mať plné zuby niekoho, niečoho byť znechutený, zunovaný z niekoho, z niečoho al. presýtený niekým, niečím a nechcieť ho al. to už ďalej znášať, tolerovať, ďalej sa s ním stýkať, niečo robiť a pod.; mať plnú hlavu niekoho, niečoho stále mať niekoho, niečo na mysli; mať plný mešec mať veľa peňazí, byť bohatý; na plné hrdlo/z plného hrdla/z plných pľúc [kričať, smiať sa, spievať a pod.] veľmi hlasno, zo všetkých síl sa prejavovať pomocou zvuku; na plné obrátky al. na plný plyn [bežať, utekať, pracovať, robiť niečo] vykonávať nejakú aktivitu rýchlym tempom, naplno, intenzívne; niečo je v plnom prúde niečo intenzívne prebieha: žatva je v plnom prúde; plná poľná výstroj, výbava niekoho, napr. turistu, cyklistu; plnou parou [robiť niečo] veľmi usilovne, zo všetkých síl, naplno; plnou parou vpred čo najrýchlejšie; plný plnučičký al. plnučičký plný (pri zdôraznení) úplne, celkom, nadmieru plný; kniž. plným dúškom al. plnými dúškami [žiť, vychutnávať život, vdychovať vôňu] naplno, neobmedzene; povedať niečo na plné ústa al. hrub. povedať niečo na plnú hubu vyjadriť sa priamo, otvorene, bez okolkov; rozdávať/rozhadzovať niečo plným priehrštím/plnými priehrštiami dávať niečo viacerým ľuďom vo veľkom množstve, štedro; smiať sa na plné ústa al. hrub. smiať sa na plnú hubu a) veľmi sa smiať b) smiať sa neprimerane hlučne; ukázať/odhaliť niečo v plnej nahote ukázať niečo bez príkras, v pravej podobe al. poukázať na istú (často negatívnu) stránku veci, ktorá mala zostať utajená; často iron. ukázať sa v plnej kráse ukázať aj svoje negatívne vlastnosti; ukázať sa/zažiariť v plnom lesku a) (o človeku) predviesť to najlepšie, čo má al. čo vie b) (o veci) prejaviť sa v úplnosti svojich vlastností, kvalít; [byť, prísť, ukázať sa a pod.] v plnej paráde a) slávnostne oblečený, vystrojený ako treba b) naplno, v úplnosti, kompletne
◘ parem. plné brucho – prázdna hlava keď je človek veľmi nasýtený, ťažko sa mu premýšľa

plný príd.

1. obsahujúci také množstvo niečoho, že sa už viac nezmestí, naplnaný, napchatý niečím po okraje, vrchom naliaty, nasypaný (op. prázdny): p. kotol, pohár, hrniec, p-á fľaša, p. voz (sena), p. žalúdok (jedla), p. sud (vína, kapusty), p-á skriňa (šiat), p-á hrsť (kukurice), p-é vrece (zrna, zemiakov), mať p-é ústa (chleba), p-é električky (ľudí)

● hovor. mať niečoho p-ú hlavu stále na to myslieť; pejor. mať niečoho p-é ústa stále o dačom hovoriť; dávať p-ou rukou, p-ým priehrštím štedro; pejor. dostať sa k p-ému válovu (korytu), k p-ým válovom (korytám) na dobre platené miesto (miesta), urobiť kariéru; mať p-é vrecká mať veľa peňazí; má p-é uši kriku je veľa kriku, ohlušuje ho; expr. mať niečoho p-é zuby o krajne nepríjemnej veci;

2. obsahujúci veľa niečoho: p. dom, dvor, obchod (ľudí, detí); strom p. kvetov bohato zakvitnutý; strom p. ovocia ktorý dobre zarodil; p-á pivnica vody; mať plné oči sĺz, prachu; mať p-é ruky niečoho; p-é výklady (tovaru); Izba je plná rozkladacích hárkov a papierov. (Tim.)

3. naplnený niečím, bohatý na niečo: zrak p. odhodlania a plameňa, život p. práce a starostí, rok p. zmien, dni p-é biedy, má p-é oči smútku; Pohľad slnca plný. (Smrek) Keď sa vrátil, našiel dom plný radosti. (Heč.); dedina je p-á reči v celej dedine sa hovorí o niečom; list p. ponôs a plaču obsahujúci veľa smutného; izba (je) p-á smiechu hlasno a veľa sa tam smejú (obyč. viacerí ľudia)

● má p-é ruky práce má čo robiť, veľa pracuje; dieťa je p-é života veselé, životaschopné;

4. celý, úplný: p. akord; p. plat, p-á mzda, p. výkon; p. týždeň; p-é tri mesiace; dosiahnuť p-ú úrodu, uskutočniť niečo v p-om rozsahu; v p-om počte všetci; p. počet obrátok, mať p-ú istotu, uplatniť, pochopiť (niečo) v p-ej miere; mať, nadobudnúť p-ú platnosť; p. dosah, p. zmysel niečoho; mať (niečiu) p-ú dôveru; podpísať sa p-ým menom; venovať niečomu p-ú pozornosť; mať p-é právo, p-ú moc; mať p-é pochopenie (pre niečo); byť v p-ej sile zdravý, silný; (byť) v p-ej kráse veľmi pekný; v p-om zmysle slova v pravom, pôvodnom; byť v p-om kvete a) byť zakvitnutý (o strome); b) byť mladý, pekný (o človeku); byť pri p-om vedomí dobre si všetko uvedomovať; p-ým právom oprávnene; p-á čiara neprerušovaná; geom. p. uhol majúci 360 stupňov

● hovor. ísť, robiť niečo p-ou parou rýchlo, usilovne; kričať, volať, spustiť na p-é hrdlo, z p-ého hrdla veľmi hlasno; smiať sa na p-é ústa nahlas; povedať niečo, hovoriť na p-é ústa otvorene; dýchať p-ými pľúcami zhlboka; uháňať p-ým cvalom rýchlo; horieť p-ým plameňom veľkým; piť p-ým dúškom s chuťou; v p-om behu prudko bežiac; práca, reč je v p-om prúde intenzívne pokračuje; robiť, pracovať p-ým tempom intenzívne, usilovne, rýchlo; rozbehnúť sa na p-é obrátky rýchlym tempom; smiať sa, rozkričať sa na p-é kolo veľmi hlasno; byť v p-ej poľnej (o vojakovi) mať na sebe celý vojenský výstroj; hovor. byť v p-ej paráde sviatočne, slávnostne oblečený;

5. niečím vyplnený, naplnený (op. dutý): p-é tehly, steny, p-á lopta;

6. (o hlase, o zvuku) zvučný, jasný: p. tón; V chóre vyniká utešený, plný alt čísi. (Kuk.)

7. bot. p. kvet majúci zväčšený počet korunných al. okvetných lístkov;

8. oblý, okrúhly: p-á tvár, p-é líca, p-é pery; p-é ramená; (Bola) niečo plnej a trochu nedvižnej postavy. (Tim.)

pln p. plný

plný i pln príd. (povni, polen, pulen)
1. csl obsahujúci také množstvo niečoho, že to zaberá celý objem; op. prázdny: Poslaľi zme ťi pľnuo vrece švápki (Dol. Lehota DK); Ke_ca drabini plnie, klaďie sa na drabini obidvuma stranáma, klason do voza (Lišov KRU); Tan sa ešťe dosušilo, uľahlo a dobre bolo, kod bou̯ paláš plnej (V. Lom MK); Plní koš nakálaného dreva odniesel na chrpte (Brezová p. Brad. MYJ); Já si sen dám vodi do rána plní kotel, nech sa to odmočí a ráno príndem umit (Ružindol TRN); Doňeź mi vodi, aľe pulen harček! (Bzenov PRE); Jag bulo suše polne z miadom, tag obraceľi slameňag verh na spodek a krajni plaždž virezaľi (Rozhanovce KOŠ); Ket povni hordov (kapusty), priložime denka a na toto kameň, žebi zavažilo (Brezina TRB); polen voz jarcu (Sedlice PRE)
F. ništ či ni dobrva, lebo máš plní nos (Sirk REV) - máš všetkého dosť; lächko mu rospráväč, koj má plní vašok (Sása REV) - má veľa peňazí; pri prvém šramoce bi mal pľné krície (Brvnište PB) - zľakol by sa; je plná (Bošáca TRČ) - ťarchavá; má plnú hlavu (Bošáca TRČ) - je opitý; ja som pulna, ľem vodu pijem ot fčera (Záhradné PRE) - som najedená; plní sud ňehučí (Bošáca TRČ) - múdry nerozpráva veľa
2. csl obsahujúci veľký počet al. veľkú mieru niečoho: Kolo obeda sa obzieram, či je ešťe veľa roboťi, keď viďim povnvo ňebo mrakov (Šumiac BRE); F tej izbe bolo chlapou aňi capou, za plnú izbu (Detva ZVO); A košela bula plná fšamí, ako bi jú makom opsipal (Roštár ROŽ); Dzecí plná dzedzina (Bošáca TRČ); Poton tan ten prišél, tú kravu pichél, smradu bolo plní dvór ottoho teda, čo bola jako nadutá od datelini (Kostolné MYJ); Mav plné oči sĺs (Lukáčovce HLO); Ma pulnu papuľu zlatih zuboch (Kanaš PRE); Pulna karčma bula zos ciganami, ta som aňi ňešol dnu (Gelnica)
F. mať plnie ruki roboti (Rim. Píla RS) - mať veľa práce; toho bola plná ďeďina (V. Lom MK) - veľa sa o tom hovorilo; lúka bola plnom kveťe (Čelovce MK) - bohato zakvitnutá; difčence plné života a radosti (Sereď GAL) - veselé, životaschopné
3. tek, hont, jzsl s vyplneným vnútrom, bez dutín al. otvorov: To bola taká truhlička a v ňej také vreťeno s plním drevenním kolesom (V. Maňa VRB); Na Šechsvatíh mávali niékerí na hroboh aj velké plné krizantíne (Malženice HLO); Zástere zme višívali na plné kveti (Brestovany TRN); plňie dvere (Pukanec LVI)
L. plňí kľokoč (Pukanec LVI) - záhradný ker, bot. pajazmín panenský (Philadelphus virginalis); plné šlapi (Šurany NZ) - ploché nohy
4. okrúhly, zaoblený al. zaplnený do okrúhleho tvaru: Akú má plnú tvár (Slavošovce ROŽ); Je pekne videt, je plní mesác (Šurany NZ); A hente maľi polne vrecenko nahuľane (Sokoľ KOŠ);
L. polni meśac (Žakarovce GEL), puólní mesa̋c (Betliar ROŽ) - spln mesiaca; plnuo zrno (Mošovce MAR) - dobre vyvinuté, dozreté
5. zried. celý, úplný (aj o počte): A chiža mu bola plná v ohňi (Lešť MK); Chto idze do pulnich, ta ma vihodu, že hodzen mac trefu (Sabinov)
6. zvučný, hlasný: Aľe plnejm hlasom to kričalo (V. Lom MK)

polen p. plný

povný p. plný

plný [plny, pilný, polný, polen] príd
1. (o nádobe ap.) obsahujúci toľko niečoho, že to zaberá celý objem, naplnený, napchatý, naliaty: czo se doticze ssita mlinskeho, truhla gest giss plna (D. ŠTUBŇA 1569 KL); pytlyček plny jzopu teply remu zahany (HL 17. st); (mních) nikdy od stola newstál z plnim zalúdkem (VP 1764); Jano plny klobuk stressity (peňazí) mal (TURIEC 1773); wezmi hrst kminu plnu a war w wine (LR5 18. st); wezmi gednu plnu ližicu medu (RG 18. st)
F. plne su o tom knihy, plne usta, že za ne (ľudí) Krystus umrel (TP 1691) veľa sa o tom píše, hovorí; panj običeg magi swjich pochlebnjkuw a chwálorečnjkuw plnú ruku obdarowati (VP 1764) štedro
2. (o priestore) obsahujúci veľké množstvo niečoho al. niekoho: wsseczek widjek plny gest hayduchow (SKLABIŇA 1606); (Rebeke) ffragery prissly a plna chiza ge gich (KRUPINA 1716); plagosus: plny raň (KS 1763); Eufrasia nedala se namlúwit, pokud nenabrala plné ramena drewa (VP 1764); stromi plne owocj podpirag (PR 18. st)
3. bohatý na niečo, naplnený niečím: srdcze me gest plne zlych žadosty, hnewu a zawisti (BAg 1585); zdraw buď, Kryste, lásky plný (CC 1655); budzes dnyes kásdi pólen radosztzi (HPS 1752); contumeliosa epistola: s potupú plný list; aetas impensa labori: s prácu plny rok (KS 1763); (syn kráľa) berge do rukuw koccki stogice strachem prerazeny a plny (MK 18. st)
4. majúci všetky náležité zložky, celý, úplný: pakli by geden muz zabyl diete, ma geho plnym platem geho penizmi oplatiti (ŽK 1473); ktoz by list tento gmiel, chczeme, aby tomu teez przislusselo plne prawo wssech wieczy nahorze psanych (BUDÍN 1499 SČL); dawam plnu mocz a prawo timto listem (S. HRAD 1508 SČL) splnomocnujem: prystupil pred nasse plne prawo mudry a poctywy muz Mathey (RUŽOMBEROK 1572); od Duriana pryyatych pylnych f 8 (ŽILINA 1611); pred nas, do plneho czechu nasseho, predstupil poctiwy mladenecz Pawel (SENICA 1687); totot pisseme wam, aby radost nasse bila plna (Le 1730); Buh Otzetz, Szin i Duch sveti, polna Trojitze s. (AgR 1758); tak ňiňejšé dcéri moptiho slová ňikdo jinší bi ňebil v plném svém smisle, než sam Renait, pochopil (BR 1785) v pravom, pôvodnom;
x. pren (Bednár) sucze nezdrawy, ale plneho rozumu, tymto spusobem disponoval (testament) (PREŠOV 1650) správne, rozumne mysliaci
L. p. mesiac spln: drewa aby nespráchnately, po mesjcy plnem se podtinugu (KoB 1666); repu, mrkew chren pred plnym mesycem a po splnu sadati (MT 17. st)
F. p-m hrdlom volať, kričať veľmi hlasno: mnozy (bludári) plnym hrdlem wolali, že negsu podwodnýci (PP 1734); Fatima, plním hrdlem kričíc a kupcuv na pomstu žádajíc (BR 1785)
5. s čím niečím naplnený, vyplnený: jahody anebo owotce welyke, černe, plne wodnatosty (HL 17. st); wredy a plne pupence wiprjssti a wihazy se okolo ust (HT 1760); uber distentum: wymeno plné; atheroma: s kassowu opuchlinu plny wred (KS 1763); kownj žila, a to buď plná, buď prázdná (LZ 1776)
6. (o hlase) zvučný, jasný: zwučným plným hlasem, z čistým srdcem, radugme se dnessný deň (CC 1655)
7. (o rastline) kt. má zväčšený počet korunných al. okvetných lístkov: ruže niektera gest čerwena, gina byla a s tich gedna plna, kaderaweho lystu (HL 17. st); z hrebickuw plnych zahranych frissnich 7 hrstek (RT 17. st); nawar slezu, čo ma plnu ružu čerwenu, we wode (HK 18. st)
8. oblý, okrúhly: Fero, maleg udatneg postawy, plneg belaweg twary (PUKANEC 1788); (kôň) pakli ma dluhu ssigu a gest plen w bocich, ten beha richle (RG 18. st)
9. plnohodnotný, dôkladný, dobrý: sám (čitateľ) sobe zrownaty muzes, gestli gsy dobre wyrozumel predesslé wikladi, ale ku plnšému wyrozumenj nakrátce wiložjm (PW 1752); prečo gsťe sa plňsség nenaučili (BA 1789); plno
I. čísl zákl neurč mnoho veľa: hederatus: plno brečtanu (KS 1763); v dome ludu plno (ASL 1781); prutik z dobreho fagtu a plno rodiceho stromu odrezal (PR 18. st)
II. i plne prísl
1. celkom, úplne: mistri pozor magi dati i na swe wlasni kladiva, vedle vlady sobe plne daneg (CA 1647); malo gest, kteri by odpustky plne dosahly (SK 1697); Búch znať dává, že (derviši) plňe v jeho jsú lásce (BR 1785); uwer mudrcum, neb o tom oni sá plňe prezweďeli (BE 1794)
2. intenzívne, dôkladne: to plne pani rozwažiwsse, kde by ten statek mel spadnut (RUŽOMBEROK 1599); hystoria o utrpenjch a smrti Gežjsse Krysta od prorokú predzwéstowána, od aposstolú pak a ewangelistu plnegi wypsána gest (COB 17. st); merkug na wcely plne (!), ponewač se roga (PR 18. st); rozwažug plno sam w sebe ty weci, které sem powedel (BlR 18. st); iba plno vetná prísl je, bolo p. je, bolo zaplnené: rossa slúnečna plno na nj rosi biwa (MT 17. st); toto (Kristus) mluwil sem wam, aby radost wasse zustala u was a radost (!) wasse aby bylo plno (COB 17. st); -osť ž
1. naplnenosť, vyplnenosť: (bukvica) hlawy plnost čisty (HL 17. st); radost nestogi na brucha plnosti (GŠ 1758); plenitas: plnost (KS 1763)
L. když se plnost (mesiaca) skončuge, sstepiti se má (strom) (ID 18. st) spln; p. času konečná fáza, vyvrcholenie: panna bez porussenj sweho panenstwj w čas plnosti porodj (SP 1696); kdy plnost času prissla, poslal Buh syna sweho, učineneho z ženy (COB 17. st)
2. úplnosť, bohatosť: ya gsem poklad wssech daruw, s plnostj me každy muže prigiti milost (SP 1696); widzte tu plnost wsselikeg sladkosti (SK 1697); pri dokonany byly zwrchu napsane osoby v plnosty pritomnych z obczi (TRSTÍN 1709) v plnom počte; po smrtj panj matczineg zeme a lukj, ktere sebe matka zanechala, gesdlj gich we plnostj zadrzj, magi se mezj bratvov podelit (T. DVORY 1716)