Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

plieniť -i nedok.

1. pustošiť, drancovať: nepriateľ p-l mestá a dediny

2. kynožiť (význ. 1): p. burinu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
plieniť ‑i ‑ia nedok.
plieniť sa ‑i ‑ia nedok. (množiť sa)

plieniť -ni -nia plieň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok.


plieniť sa -ni sa -nia sa -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok.

plieniť -ni -nia (ne)plieň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. (čo; ø) ▶ hrubou silou hromadne bezohľadne ničiť materiálne statky, kultúrne hodnoty, často aj ľudské životy, spôsobovať skazu (vo vojnách, pri nájazdoch, nepokojoch a pod.); syn. drancovať, pustošiť: p. krajinu, šľachtické sídla, hrady; povstalci, výtržníci plienili domy, obchody; husitské vojsko plieniace obce v okolí Bratislavy; plienenie dobytých miest; Kde títo vojaci prišli, plienili, pálili a vraždili. [L. Ťažký]
2. (čo) ▶ nehospodárne, bezohľadne využívať, ťažiť (obyč. niečo dôležité z hospodárskeho al. zo spoločenského hľadiska), ničiť, drancovať, pustošiť: p. lesy, polia; p. nerastné zdroje; plienenie morí, prírodného bohatstva; takzvaní vykrádači hrobov plienia archeologické lokality; Hubári nedodržiavajú predpísané množstvá nazberaných húb. Plienia náleziská a poškodzujú prírodu. [PaR 2010]; pren. Čo sa týka oblečenia, nie som typ, ktorý by chodil každý deň do obchodov a plienil regály. [Šp 2006]
3. (čo) ▶ spôsobovať zánik al. úbytok niečoho, obyč. niečoho živého, ničiť, nivočiť, hubiť, kynožiť: p. burinu; dravé vtáky plienia bažantie hniezda; kormorány plienia ryby vo veľkých množstvách; videl, ako krava plieni porast v záhrade [P. Jaroš]; Neuveriteľne rýchlo plienila [voška viničová] vinice pod Malými Karpatmi. [F. Malík]; V ďalekom lese zotnú strom, vyrušia medveďa, ktorý plieni úľ. [Rb 1985]

drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniťpustošiť: vojská drancovali, plienili naše dedinyničiťexpr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmiokrádaťvykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobulúpiťzbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestáchhovor. brakovaťexpr.: draťzdieraťrabovaťhovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch


lúpiť brať majetok s použitím násilia • zbíjať: zbojníci lúpili, zbíjali v leselúpežiťhovor. zbojníčiť: lúpežiť, zbojníčiť na cestáchprepadávať: v noci prepadávať chodcovdrancovaťplieniťpustošiťexpr. rabovať (obyč. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domochkradnúťokrádať (lúpiť potajomky): zlodeji kradnú vo vlakoch; lupiči okrádajú pocestnýchexpr. zdierať (vo veľkej miere): bezohľadne zdieral svoje obete


množiť sa 1. stávať sa početnejším, väčším • hromadiť sa: starosti sa množia, hromadiakopiť savŕšiť sa: práca sa kopípribúdaťrásť: otázok pribúda; rastú nové mestáznásobovať sazmnohonásobňovať sazmnohonásobovať sa (mnohonásobne sa zväčšovať): ich radosť sa znásobovala, zmnohonásob(ň)ovalakniž. zmnožovať sa: možnosti, vedomosti sa postupne zmnožovalirozmáhať sarozmnožovať sarozhojňovať sazväčšovať sa (množiť sa s väčším objemom): burina sa rozmáha; jeho majetok sa zväčšujeexpr.: sypať sarozplodzovať sa: peniaze sa sypú; poznatky sa stále rozplodzujú

2. biol. privádzať na svet potomstvo, biologicky vznikať • rozmnožovať sa: bunky sa množia, rozmnožujú delenímplodiť sarozplodzovať saplemeniť sarozplemeňovať sa: myši sa rýchlo plodia; králiky sa rozplemeňujúkotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky sa kotiaexpr.: plieniť sarozplieňovať sa (vo veľkom množstve): potkany sa plienia, rozplieňujú


ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovaťkaziťznehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiťdrancovaťdecimovaťplieniťruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovaťdevastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovaťrúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiťdepčiťdepsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovaťhumpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiťtrýzniťsužovaťsúžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriťdeptaťzožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiťhrýzťzhrýzaťkváriťkántriťnivočiťgniaviťdrviťdepčiťdepsiťspaľovaťhumpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjaťhubiťmárniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovaťkynožiťdorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriťrúbaťmäsiarčiťkváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať


plieniť p. drancovať


plieniť sa p. množiť sa 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

plieniť, -i, -ia nedok. (čo i bezpredm.) ničiť, nivočiť, hubiť, pustošiť (obyč. za vojny): p. dediny, mestá, kraje, krajinu; Tatári plienili južné Slovensko; Nepriateľ plienil a raboval všade. (Urbk.);

dok. vyplieniť


plieniť sa, -i, -ia nedok. hovor. expr. (obyč. o drobných zvieratkách) množiť sa, plemeniť sa;

dok. naplieniť sa

plieniť nedok. ničiť, pustošiť: Začaľi pľieňidz jako dzivosi (Prosné PB)


plieniť sa nedok. miest. csl množiť sa (najmä o malých zvieratách): Zajace sa chitro pľieňa (Socovce MAR); Tia fši kurecia se veľmi skoro pliana̋ (Kameňany REV); Tí cigáne se bars pliana̋ (Slavošovce ROŽ); Teho roku śe bars pľeňiľi f poľu miši (Víťaz PRE); pľieňiť sa (Hor. Lehota DK)
F. šože ťebe, koť se ťi peňeze pľiaňa̋ (Čierna Lehota ROŽ) - máš veľa peňazí, rýchlo bohatneš

plieniť [-ie-, -e-] ndk čo ničiť, hubiť: (vyvarené listy päťprstice) babske žehnany a učinky plieny (HL 17. st) maria; (rana morová) kdy gednúc začne po lidech wálčitj, tak se rozmáha, že celé temer národy z nakazenjm swjm trawj, wikorenuge a plenj (SlK 1766-80)

a plienia prírodné zdroje et pillent les ressources naturelles
polia, plieni naše maštale champs, dépeuple nos étables

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu