plieniť -i nedok.
1. pustošiť, drancovať: nepriateľ p-l mestá a dediny
2. kynožiť (význ. 1): p. burinu
plieniť -ni -nia plieň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok.
plieniť sa -ni sa -nia sa -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok.
plieniť -ni -nia (ne)plieň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. (čo; ø) ▶ hrubou silou hromadne bezohľadne ničiť materiálne statky, kultúrne hodnoty, často aj ľudské životy, spôsobovať skazu (vo vojnách, pri nájazdoch, nepokojoch a pod.); syn. drancovať, pustošiť: p. krajinu, šľachtické sídla, hrady; povstalci, výtržníci plienili domy, obchody; husitské vojsko plieniace obce v okolí Bratislavy; plienenie dobytých miest; Kde títo vojaci prišli, plienili, pálili a vraždili. [L. Ťažký] 2. (čo) ▶ nehospodárne, bezohľadne využívať, ťažiť (obyč. niečo dôležité z hospodárskeho al. zo spoločenského hľadiska), ničiť, drancovať, pustošiť: p. lesy, polia; p. nerastné zdroje; plienenie morí, prírodného bohatstva; takzvaní vykrádači hrobov plienia archeologické lokality; Hubári nedodržiavajú predpísané množstvá nazberaných húb. Plienia náleziská a poškodzujú prírodu. [PaR 2010]; pren. Čo sa týka oblečenia, nie som typ, ktorý by chodil každý deň do obchodov a plienil regály. [Šp 2006] 3. (čo) ▶ spôsobovať zánik al. úbytok niečoho, obyč. niečoho živého, ničiť, nivočiť, hubiť, kynožiť: p. burinu; dravé vtáky plienia bažantie hniezda; kormorány plienia ryby vo veľkých množstvách; videl, ako krava plieni porast v záhrade [P. Jaroš]; Neuveriteľne rýchlo plienila [voška viničová] vinice pod Malými Karpatmi. [F. Malík]; V ďalekom lese zotnú strom, vyrušia medveďa, ktorý plieni úľ. [Rb 1985]
drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniť • pustošiť: vojská drancovali, plienili naše dediny • ničiť • expr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmi • okrádať • vykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobu • lúpiť • zbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestách • hovor. brakovať • expr.: drať • zdierať • rabovať • hovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch
lúpiť brať majetok s použitím násilia • zbíjať: zbojníci lúpili, zbíjali v lese • lúpežiť • hovor. zbojníčiť: lúpežiť, zbojníčiť na cestách • prepadávať: v noci prepadávať chodcov • drancovať • plieniť • pustošiť • expr. rabovať (obyč. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domoch • kradnúť • okrádať (lúpiť potajomky): zlodeji kradnú vo vlakoch; lupiči okrádajú pocestných • expr. zdierať (vo veľkej miere): bezohľadne zdieral svoje obete
množiť sa 1. stávať sa početnejším, väčším • hromadiť sa: starosti sa množia, hromadia • kopiť sa • vŕšiť sa: práca sa kopí • pribúdať • rásť: otázok pribúda; rastú nové mestá • znásobovať sa • zmnohonásobňovať sa • zmnohonásobovať sa (mnohonásobne sa zväčšovať): ich radosť sa znásobovala, zmnohonásob(ň)ovala • kniž. zmnožovať sa: možnosti, vedomosti sa postupne zmnožovali • rozmáhať sa • rozmnožovať sa • rozhojňovať sa • zväčšovať sa (množiť sa s väčším objemom): burina sa rozmáha; jeho majetok sa zväčšuje • expr.: sypať sa • rozplodzovať sa: peniaze sa sypú; poznatky sa stále rozplodzujú
2. biol. privádzať na svet potomstvo, biologicky vznikať • rozmnožovať sa: bunky sa množia, rozmnožujú delením • plodiť sa • rozplodzovať sa • plemeniť sa • rozplemeňovať sa: myši sa rýchlo plodia; králiky sa rozplemeňujú • kotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky sa kotia • expr.: plieniť sa • rozplieňovať sa (vo veľkom množstve): potkany sa plienia, rozplieňujú
ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať • kaziť • znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky • pustošiť • drancovať • decimovať • plieniť • ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu • deštruovať • devastovať: chemikálie devastujú pôdu • demolovať • rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy • rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie • expr.: nivočiť • depčiť • depsiť: dážď nivočil úrodu • expr.: pľundrovať • humpľovať
2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť • trýzniť • sužovať • súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia • moriť • deptať • zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach • expr.: mučiť • hrýzť • zhrýzať • kváriť • kántriť • nivočiť • gniaviť • drviť • depčiť • depsiť • spaľovať • humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže
3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať • hubiť • márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov • zneškodňovať • kynožiť • dorážať: dobytok dorážali na bitúnku • expr.: kántriť • rúbať • mäsiarčiť • kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu • subšt. krágľovať
plieniť p. drancovať
plieniť sa p. množiť sa 2
plieniť, -i, -ia nedok. (čo i bezpredm.) ničiť, nivočiť, hubiť, pustošiť (obyč. za vojny): p. dediny, mestá, kraje, krajinu; Tatári plienili južné Slovensko; Nepriateľ plienil a raboval všade. (Urbk.);
dok. vyplieniť
plieniť sa, -i, -ia nedok. hovor. expr. (obyč. o drobných zvieratkách) množiť sa, plemeniť sa;
dok. naplieniť sa
plieniť nedok. ničiť, pustošiť: Začaľi pľieňidz jako dzivosi (Prosné PB)
plieniť sa nedok. miest. csl množiť sa (najmä o malých zvieratách): Zajace sa chitro pľieňa (Socovce MAR); Tia fši kurecia se veľmi skoro pliana̋ (Kameňany REV); Tí cigáne se bars pliana̋ (Slavošovce ROŽ); Teho roku śe bars pľeňiľi f poľu miši (Víťaz PRE); pľieňiť sa (Hor. Lehota DK) F. šože ťebe, koť se ťi peňeze pľiaňa̋ (Čierna Lehota ROŽ) - máš veľa peňazí, rýchlo bohatneš
plieniť [-ie-, -e-] ndk čo ničiť, hubiť: (vyvarené listy päťprstice) babske žehnany a učinky plieny (HL 17. st) maria; (rana morová) kdy gednúc začne po lidech wálčitj, tak se rozmáha, že celé temer národy z nakazenjm swjm trawj, wikorenuge a plenj (SlK 1766-80)