Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

pliaga -y pliag ž. expr.

1. niečo zlé, nepríjemné, škodlivé, pohroma, nešťastie: mor a cholera bývali veľké p-y; komáre sú nepríjemná p.

2. (o ľuďoch) zberba, háveď: zradcovská p.; ty p. jedna! nadávka

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pliaga ‑y pliag ž.

pliaga -gy pliag ž.

pliaga -gy pliag ž.lat.1. expr.istý negatívny, škodlivý jav (v spoločnosti), nepríjemná udalosť, niečo nepríjemné, nechcené, zlé, neduh, nešťastie, pohroma: úžerníctvo, korupcia je p. spoločnosti; bojovať proti drogovej, dopingovej pliage; zbaviť sa pliagy závislosti; ochrana mládeže pred pliagou alkoholizmu, gamblerstva; Nešťastní richtári zo všetkých okolitých dedín [...] ma prosili, aby som ich oslobodil od tej diviačej pliagy. [Ľ. Zelienka]
2. expr. ▶ (často dlhotrvajúca) choroba, nákaza, ochorenie: nejaká p. kántri ošípané; taká drevomorka, to je hotová p.; dlho bola nejakou pliagou pripútaná na lôžko; diagnostikovali mu jednu z civilizačných pliag – rakovinu; Smiech je vraj najlepším liekom proti všetkým pliagam. [P. Glocko]; V našej výzbroji do teplých krajín sme mali vždy slivovicu, klobásy a cesnak, aby sme nechytili nejakú pliagu. [Šp 2010]
3. i hromad. pejor.človek al. ľudia s pochybnými, zlými vlastnosťami a s nedobrým, škodlivým vplyvom na iných, naničhodník, zberba, háveď: p. človečenská; pijani, tá p. neodbytná; ty p. jedna! nadávka; Pliaga a pľuhavec je každý, kto druhému škodu robí. [J. Beňo]; Oj, som si ja dovliekla pliagu do domu! Akože sa jej teraz zbavím? Ten naisto len s pekelníkmi šije [...]. [A. Habovštiak]

banda 1. pejor. skupina ľudí, ktorá je príznaková výzorom, správaním, názormi, majetkovými pomermi a pod.: priekupníci s drogami sa spájajú do bandypejor.: háveďcháskazberbačvargaperepúťchamraďzlezbazlezeňbrandžachrapačhydžobrotaexpr.: čeliadkapliagapejor. zgerbahovor. pejor.: bagážsvoloč: takú bandu, háveď, chásku, zberbu, čvargu, perepúť, chamraď, zlezbu, zlezeň, brandžu, chrapač, čeliadku, pliagu, bagáž, svoloč, ako sa zišla v dome, len tak skoro neuvidíšpejor.: hordasvorkapejor. tlupasubšt. parta (keď sa zdôrazňuje množstvo členov skupiny): vrhla sa naňho celá banda, horda, svorka, tlupa, parta chuligánovgang (zločinecká organizácia): predmestia sú ovládané gangmi, tlupami z podsvetiamafia (tajný spolok) • pejor.: ledačžobračvšivačholota (chudobní ľudia): Neprivedieš sem nikoho viac z tej bandy, bedače, žobrače!pejor. luza (deklasované spoločenské vrstvy)

2. p. kapela


choroba 1. porucha zdravia: nevyliečiteľná chorobaochorenie (obyč. kratšia choroba): ľahšie ochorenieneduh (obyč. dlhotrvajúca choroba): trpieť očným neduhomkniž. nemoc: nákazlivá nemocexpr.: cholerapliaga: akási cholera prišla na mňa; akási pliaga ma morí

2. p. vášeň 2


katastrofa neočakávaná udalosť so zlým zakončením • pohroma: živelná katastrofa, pohromanešťastie: železničné nešťastiedráma: prežiť drámutragédia: rodinná tragédiaranaúder: strata matky bola preňho veľká ranakalamita (nepriaznivá situácia vyvolaná živelným al. iným zásahom): snehová kalamitakarambol (zrážka dopravných prostriedkov): na ceste sa stal veľký karambolspúšť: hurikán spôsobil spúšťhovor. dopustenie: zažil hotové dopustenieexpr. pliagakniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštíveniekniž. apokalypsa: apokalypsa vojnykniž. kataklizma


naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomníkpodliakpejor. zried. podlina (Jesenská)oplanexpr.: lumplumpákdarebákmizerákpaskudapaskudníklotormrchamrchavecmršinaneosožníkžobrákbezbožníkšpinašpinavecledačinaledačolapikurkárpohanplaninapliagapekný vtákzgerbahovor. expr. anciáštrocha pejor.: lapajlaganpejor.: niktošmamľasobšivkáršklbanpľuhapľuhákpľuhavecpľuhavníkvšivákgalganbitangsmradhnusobahnusákhnusotahnusníkhovor. pejor.: vagabundpapľuhgaunernepodarenecnevydarenecnepodaroknezdarníkpejor. zried. nezdareneckniž. nehodníkhrub.: sviňakurva


nešťastie 1. príhoda so zlým koncom • úderrana: smrť matky bolo preňho veľké nešťastie, bol preňho veľký úderhovor. dopustenie: zažil hotové dopusteniekniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenienehodahovor. malér: dopravná nehoda, dopravný malértragédiakatastrofa (veľké nešťastie s osudnými následkami): letecké nešťastie, letecká katastrofa, rodinná tragédiapohroma: vojnová pohromadráma: prežiť drámu

2. zlé položenie, zlý údel • trápenie: pomáhať ľuďom v nešťastí, v trápeníkliatba (nepriazeň osudu): visí nad nimi kliatbazlé: žena zachráni muža od veľa zlého (Timrava)neúspechnezdar (nevydarený výsledok): neúspech, nezdar sa ho bolestne dotkolhovor.: smolapech: má v živote smolu, pechexpr. pliaga: mor a cholera bývali veľké pliagyhovor. expr. zlomkrk: súd, to je zlomkrk pre sedliaka (Rázus)


pliaga 1. p. katastrofa 2. p. banda 1 3. p. choroba 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pliaga, -y, pliag ž. expr.

1. niečo nepríjemného, zlého, škodlivého, nešťastie, bieda, choroba: vojnová p., p. prašiny; bojovať proti p-e čierneho obchodu; Človek ani nevie, aká pliaga ho môže zastihnúť. (Švant.)

2. (hromad. i o jednotlivcovi) naničhodník, ledačina, zberba, háveď: Pohrdlivo pozeral na všetku tú pliagu, háveď. (Rys.)

plejga p. pliaga


pliaga ž. (fľaga, plejga)
1. strsl, trenč, zried. šar niečo nepríjemné, zlé, choroba, trápenie: Teraz máme iba pľágu s ním (Hor. Lehota DK); Boh dopustiu̯ na nás tú pľiagu (St. Hory BB); Dáká pliaga ide po tich svinoch (Rochovce ROŽ); Dicki sa na ludzí privalí jakási plága (Bošáca TRČ); Šumni urodaj śe ukazoval, aľe potim prišla fľaga, čerebugi, a šicko ožreľi (Hendrichovce SAB); plejga (Poltár RS)
F. fľága ťa vzala! (Dunajov KNM) - zahrešenie
2. strsl zlý človek (al. skupina ľudí), naničhodník: To je pľiaga človek (St. Hory BB); To či ešče len pliaga, tí Oláckí cigáni (Kameňany REV); To je pľiaga ten ožran (Radvaň BB); pliaga (Bobrovec LM)

pliaga [-ia-, -á-] ž lat niečo nepríjemné, zlé, nešťastie, pohroma: tohože roku kapalo dobičatko swyn, Búh rači sy hnew vpokogjt a nas takowymi plagami netrestat (RUŽOMBEROK 1602); powodnj, ohnem a k tem podobnimi plagami a auzkostmi zbedowanj (MV 1676); mnohe od Boha dopuštene pliagy vystat sme moseli (KOSORÍN 17. st); Boh hroznimy plagami, morem, hladem nas tresce (AgS 1708); každodenne z rana wjta mne plaga nowa (Pie 18. st)
L. morná p. mor: lanského roku dobytek temer wssecek byl mornj plagu odyaty; morny plaga na dobitek (RUŽOMBEROK 1600)

pliaga
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) pliaga
G (bez) pliagy
D (k) pliage
A (vidím) pliagu
L (o) pliage
I (s) pliagou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) pliagy
G (bez) pliag
D (k) pliagam
A (vidím) pliagy
L (o) pliagach
I (s) pliagami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu