plesknúť ↗ plesnúť
plesknúť sa ↗ plesnúť sa
plesnúť sa -sne sa -snú sa -sni sa! -sol sa -sla sa -snúc sa -snutie sa, plesknúť sa -kne sa -knú sa -kni sa! -kol sa -kla sa -knúc sa -knutie sa dok. 1. (po čom/do čoho) ▶ úderom, obyč. dlaňou, prudko zasiahnuť istú časť svojho tela, udrieť sa; syn. pľasnúť sa, pľasknúť sa: p. sa po stehnách, do stehien; Plesol som sa po čele a div som sa nepustil do smiechu [...]. [J. Žarnay]; Pleskol som sa po lícach. Nesníval som. [M. Hvorecký]; Plesol sa rukou po bruchu. – A aha! Vidíte tu nejaké brucho? [M. Zelinka]
2. expr. (kam/o čo) ▶ prudkým pohybom tela sa niekam dostať, hodiť sa, vrhnúť sa: unavená sa plesla na posteľ; nie že sa rozhorúčení plesknete do studenej vody!; decko sa z trucu plesklo o zem
◘ fraz. expr. plesknúť/plesnúť sa po vrecku vydať na niečo väčšiu sumu peňazí, obyč. na dary, pri zábave a pod.
▷ nedok. ↗ plieskať sa
plesnúť -sne -snú -sni! -sol -sla -snúc -snutý -snutie, plesknúť -kne -knú -kni! -kol -kla -knúc -knutý -knutie dok. 1. (čím) ▶ prudkým nárazom rúk, dlaní, plochých predmetov o seba al. prudkým pohybom niečím ohybným spôsobiť krátky prenikavý pleskotavý zvuk; syn. pľasnúť, pľasknúť: p. dlaňami, rukami; zlostne plesol dvermi; pohonič plesol, pleskol bičom; zo tri razy plesol dlhým korbáčom; sem-tam niektorá ryba pleskne chvostom; obzrel sa na plesknutie dlaní
2. ▶ (o predmetoch) vydať krátky prenikavý pleskotavý zvuk pri prudkom pohybe al. náraze o niečo: pleslo vypustené veslo; bolo počuť plesknutie, plesnutie brány; Pleskli krídla. Zaškrečal dudok. [A. Chudoba]; Bič plesne, kone sa splašia. [P. Jaroš]; Do ticha plesli kuchynské dvere. [K. Jarunková]; neos. Na prahu sa Gunišová obráti a fľasne mu, až tak pleskne. [A. Ferko]
3. (koho, čo (po čom; čím); po čom/o čo/do čoho (čím)) ▶ rýchlym pohybom (obyč. dlaňou al. niečím plochým, ohybným) zasiahnuť, udrieť, buchnúť; syn. pľasnúť, pľasknúť, tresnúť, trepnúť: p. niekoho po hlave, po ruke; p. si dlaňou o stehno, po čele ↗ i fraz.; p. koňa po zadku; jemne ho plesla rukavicou po líci; plesol si do dlaní; plesol mu dve zauchá vylepil; otočila sa tak prudko, až mu jej dlhé vlasy pleskli do tváre; Utíšte sa, páni! – plesol Zrínsky dlaňou do stola. [J. Červenák]
4. expr. (čo/čím kam; čo/čím o čo) ▶ prudko niečo hodiť, obyč. tak, že sa to pri dopade naširoko roztiahne, rozpľasne, rozpadne a pod. a pritom vydá pleskotavý zvuk; syn. capnúť, šmariť, tresnúť: p. mokrú handru na zem; sotva zahryzol do hrušky, s odporom ju plesol o zem; najradšej by mu bola plesla všetky zákusky do tváre; Zdvihla dvadsaťkilový kus mäsa a pleskla ním o pult [...]. [P. Dvořák]; Papiere plesne na stôl pred seba. [RAK 2004]
5. expr. (kam; o čo) ▶ s pleskotom padnúť, dopadnúť, (hlučne, prudko) naraziť; syn. capnúť, čapnúť, tresnúť: p. tvárou do blata; pošmykol sa a plesol, pleskol do potoka; jablko pleslo o zem; vedro pleslo o hladinu; na sklá okien plesli obrovské dažďové kvapky; Keď otvorila dvierka na plote, niečo tupo pleslo do zamrznutého jedľového dreva, potom znova. [A. Baláž]; Cesta stúpala rýchlo, zužovala sa, sem-tam pleskla do okna [auta] haluz. [P. Hrúz]
6. expr. (čo) ▶ povedať, vysloviť niečo bez okolkov al. nechtiac, nerozmyslene; syn. trepnúť, tresnúť: pleskne mu do tváre pravdu o kamarátovi; takú múdrosť plesol!
◘ fraz. akoby bičom/dlaňou plesol/pleskol al. ako keď bičom plesne/pleskne veľmi rýchlo, v okamihu; plesnúť/plesknúť si do dlaní dohodnúť sa na niečom, zjednať sa; plesnúť/plesknúť si [dlaňou/rukou] po čele udrieť sa po čele v situácii, keď si náhle na niečo spomenieme al. pochopíme zmysel niečoho
▷ nedok. k 1 – 4, 6 ↗ plieskať
plieskať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. 1. (čím) ▶ prudkými nárazmi rúk, dlaní, plochých predmetov o seba al. prudkými pohybmi niečím ohybným vyvolávať krátke prenikavé pleskotavé zvuky: p. rukami od radosti; p. bičom, korbáčom; ryba plieskala chvostom; vietor plieska plachtovinou, okenicami; neplieskaj dverami!; Znelo to, ako keď husi na dvore plieskajú krídlami. [J. Blažková]
2. (ø; do čoho; o čo) ▶ vydávať opakované prenikavé pleskotavé zvuky pri prudkom pohybe, pri dopade na niečo al. náraze o niečo: plieska bič pohoniča; kdesi plieskali dvere; dážď plieskal do okien; vlny divo plieskajú o skaly; bolo počuť plieskanie bosých nôh po linoleu; Plachty plieskali vo vetre, narážali do sťažňov. [V. Krupa]; Sandále jej na nohách plieskajú o päty. [P. Jaroš]; More hučalo. Plieskalo do lodí. [KSl 1958]; neos. mastia karty, len tak plieska
3. (koho, čo (po čom; čím); po čom/o čo/do čoho (čím)) ▶ rýchlym pohybom dlaňou al. niečím plochým, ohybným zasahovať niečo, udierať, búchať, trepať: p. koňa po šiji, po zadku; plieskali ju po lícach, aby sa prebrala; v rozčúlení plieskal novinami po stole; p. rukami, veslami po hladine vody; plieskajú si dlaňou o dlaň, do dlaní; plieskal nohami o podlahu; Aj on ma objal, [...] vybozkával a, plieskajúc mi po pleci, volal: – Bogdaj! [L. Ťažký]; Nechal sa ohmatávať, ťahať za líca, hladkať a plieskať po chrbte [...]. [P. Krištúfek]
4. expr. (čo/čím o čo) ▶ prudkým pohybom spôsobovať pád niečoho al. opakovane niečím narážať do niečoho, hádzať, vrhať; syn. trieskať, trepať: v zlosti všetko plieskala o zem; Začal zúrivo plieskať podhlavníkom o zem, hádzať knihy do kúta [...]. [L. Ballek]; Schmatol [vlčiak] môjho psa pod krkom a plieskal ho o zem. [CN 1999]; Predtým som každú chvíľu vybuchla a plieskala jej zošity o hlavu. [Zd 2010]
5. expr. (čo) ▶ hovoriť, vyslovovať niečo bez okolkov al. nechtiac, nerozmyslene; syn. trepať, trieskať: plieska nezmysly; úmyselne plieskaš hlúposti; plieskaš jedno cez druhé
◘ fraz. akoby bičom plieskal (o výbornom výkone, obyč. rečovom, pamäťovom) a) ľahko a plynule b) veľmi rýchlo; expr. plieskať si hlavu o múr/o stenu zúfať nad niečím, veľmi banovať za niečím; expr. puberta [s] ním/[s] ňou plieska je v (kritickom) období puberty, dospievania
◘ parem. na konci bič plieska rozhodujúci je koniec, výsledok
▷ dok. ↗ plesnúť, plesknúť, pľasnúť, pľasknúť
plieskať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok. 1. (po čom/do čoho) ▶ údermi, obyč. dlaňami, prudko zasahovať istú časť svojho tela, udierať sa: mužský tanec, pri ktorom sa tanečníci rukami plieskajú po lýtkach; pri hre sa plieskali po stehnách, do stehien; Vošiel, zívajúc a plieskajúc sa po vypučenom bruchu. [B. Štrauchová]
2. expr. (kam/o čo) ▶ prudkým pohybom tela sa dostávať niekam, hádzať sa, vrhať sa: chlapci sa plieskajú do vody; Načo trénujeme, plieskame sa o zem, salutujeme, pochodujeme [...]? [L. Ballek]; Vojakov pod hrozbou trestu nútili plieskať sa do studeného blata. [Sme 1998]
▷ dok. ↗ plesnúť sa, plesknúť sa, pľasnúť sa, pľasknúť sa