plemeno -a -mien s.
1. ľudská rasa: biele, čierne, žlté p.
2. kniž. rod, pokolenie, národ: ľudské p. ľudstvo; slovanské p-á národy; zradiť svoje p.;
pren. expr.: ženské p. ženy; hadie p. zákerní ľudia
3. skupina zvierat vyznačujúcich sa v rámci druhu osobitnými spoločnými dediacimi sa vlastnosťami: čistokrvné p., ušľachtilé p. koní; nechať (zviera) na p. na ďalší chov, na rozmnožovanie
plemeno -na -mien s.
plemeno -na -mien s. 1. zootech., kynol. ▶ (početná) skupina zvierat vyznačujúcich sa v rámci druhu osobitnými spoločnými morfologickými a úžitkovými vlastnosťami pri zachovávaní chovných podmienok: čistokrvné, ušľachtilé p. teplokrvného koňa; mäsové p. kúr; pracovné, spoločenské, nebezpečné bojové plemená psov; vyšľachtiť nové p.; krížiť plemená; plemená králikov sa rozdeľujú podľa veľkosti a vzrastu jedincov; slovenský hrubosrstý stavač – naše národné poľovné p. psa 2. v spojení na plemeno ▶ na plemenitbu, plánovité rozmnožovanie (hospodárskych zvierat): chov hovädzieho dobytka na p.; chovať býky, jalovičky na p.; bahnice a jarky určené na p. 3. kniž. ▶ spoločenstvo ľudí, potomkov jedných prarodičov, ľudské pokolenie, kmeň, národ: slovanské, mongolské plemená; Antickí Macedónci ako osobitný národ mali svoj jazyk aj kultúru a odlišovali sa od iných národov a plemien odevom, zvykmi aj spôsobom boja. [SP 2013] 4. star. antrop. al. kniž. ▶ skupina ľudí s podobnými, dedične podmienenými telesnými znakmi, ľudská rasa: biele p. belosi; červené plemeno Indiáni; patriť k žltému plemenu k mongoloidnému; tmavé, čierne zafarbenie pleti, vlasov, očí – znaky príslušníkov čierneho plemena negroidného; miešanie plemien; Tvár? Počerná, akoby slnkom opálená. Bolo v nej čosi z čŕt ázijských plemien. [L. Ťažký] ◘ fraz. čertovo/diablovo/satanovo plemeno zlý, naničhodný človek, zlí, naničhodní ľudia; pejor. hadie plemeno a) zákerný, falošný človek, zákerní, falošní ľudia b) (z hľadiska mužov) ženy; ľudské plemeno ľudia; mužské plemeno muži; vreteničie plemeno (obyč. v biblických textoch) falošní, zlí ľudia; ženské plemeno ženy
druh1 1. súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: viaceré druhy pšenice • sorta: tri sorty vína • odroda (súhrn pestovaných rastlinných jednotlivcov): ušľachtilé odrody zemiakov • rasa (súhrn jednotlivcov s tou istou stálou odchýlkou od druhu): rasa psov • plemeno (skupina zvierat vyznačujúcich sa v rámci druhu osobitnými spoločnými vlastnosťami): čistokrvné plemeno • hovor. fajta: je z dobrej fajty • trieda (skupina jednotlivcov al. vecí so spoločnými znakmi): trieda automobilov • kategória (skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými vlastnosťami): kategória športovcov
2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku: taký druh ľudí mám rád; nový druh pracieho prášku • typ: je typom vedeckého pracovníka • kniž. prototyp (prvotný typ) • kniž. zastar. typus • hovor. fajta
národ 1. historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, územím, hospodárstvom, históriou, kultúrou, psychikou • odb. etnikum (národné spoločenstvo): európske národy, etniká • kniž. plemeno: slovanské plemená • poet. rod • zastar. al. expr. nácia
2. p. ľud 1 3. p. ľudia
plemeno 1. p. rasa 1, 2 2. p. rod 1 3. p. národ 1
rasa 1. skupina ľudí s typickými telesnými znakmi • plemeno • kniž. al. zastar. plemä: biela, čierna rasa; biele, čierne plemeno
2. súhrn jedincov s tou istou stálou odchýlkou od druhu • plemeno • kniž. al. zastar. plemä: rasa, plemeno psov • odroda (súhrn pestovaných jednotlivcov, ktoré v rámci druhu majú spoločné vlastnosti): odroda oviec
p. aj druh1 1
rod 1. spoločenstvo potomkov jedných prarodičov • pokolenie: panovnícky, šľachtický rod; panovnícke, šľachtické pokolenie; ľudský rod, ľudské pokolenie • rodina: pochádza zo starej zemianskej rodiny • kniž. plemeno • kniž. al. zastar. plemä: zradiť svoje plemeno • krv: potomok z jeho krvi • dynastia (panovnícky rod): dynastia Habsburgovcov • zried. rodostrom (F. Hečko)
2. p. pôvod 2 3. p. národ 1 4. p. pohlavie 1
plemeno (zastr. i plemä), -a, -mien str.
1. súhrn ľudí, ľudské pokolenie, rod: ľudské p.; Odchodí preklínajúc nehodné plemená. (Botto)
● expr. čertovo, hadie p. naničhodník, naničhodníci;
2. antrop. veľká skupina ľudí istých príznačných vlastností; rasa: farebné, žlté p.;
3. zastar. národ, národnosť: zradiť vlastné p.;
4. skupina zvierat vyznačujúcich sa v rámci druhu spoločnými charakteristickými vlastnosťami: pinzgauské p. kráv, kostromské p., mladé p.; zostať, nechať na p. na chov; chovať na p. na rozmnožovanie; Na koni z dobrého plemena niesol sa. (Kal.)
plemä i plemeno s. 1. strsl, szsl skupina zvierat vyznačujúcich sa v rámci druhu osobitnými vlastnosťami: To miselo buť dobruo pľeme, táto naša Risuľa (Dol. Lehota DK); Mlačie sliepke si nahám na pleme a staršie šetke pojeme (Hliník n. Hron. NB); Tak si čele uchovali, že zo šeckich slamenákou ňepobrali mät, ale si nahali g roku čele aj z mädom na plemä prezimuvaťi (Čelovce MK); To je také mrcha plemeno (V. Bielice TOP); To sa zovu ofce valaški či valaski, mame plemeno aj to druhe - birki a valaski (Riečnica KNM); Toto ťelátko je súce na plema (Bánovce n. Bebr.); Kravi cimentárki boli dobré plemeno (Brestovany TRN) L. čertovo plemeno (Bobrovec LM) - naničhodník 2. rod, pokolenie: Mi sme z gajdofského plemena (Brodské SKA); plemenný príd. k 1: plemenní (Lukáčovce HLO); plemenňí (Koniarovce TOP)
plemenný, plemeno p. plemä
plemä [-ä, -e, -ie], plemeno s 1. súhrn príbuzných ľudí, ľudské pokolenie, rod, potomstvo: mi rada y vsseczka obec miesta nasseho zan (Jura Hlavača) slibugeme y tudiz za wsseczko plemie geho, zie won we wssem se zachowa yako dobry czlowiek (P. BYSTRICA 1538); lidské pleme, zemský národ w hrýssých splozen gest (CC 1655); gineho ze wwsseckým plemenem kralowským wykorenil (SK 1697); (rodičia) mne gakžto plemeno rodu swého a dedice swé magetnosti do stawu manželského nútit chteli (VP 1764); x. pren hadowe, pleme gežterčy, gak bi ste ussly odsudku do pekelniho ohne (Le 1730); ona rovno z koreňa Muhammedovího viróstla, neb tím samím, kterí z tehož proroka plemena jsú (BR 1785); plemeno gassčyrcy, kdo wam ukazal utecy od buducyho hnewu (SKá 18. st) F. gake gest semeno, takowe bywa y plemeno (SQ 1781) aký otec, taký syn, aká matka, taká Katka 2. skupina zvierat vyznačujúca sa v rámci druhu spoločnými charakteristickými vlastnosťami: wégdi ty y wssecka cželad domu twého do korábu, ze wsseckych ozywugycych čistých wezmi sedmero, y wtáctwá nebeského sedmero, samca y samicu, aby sa zachowalo plemeno na celég zemi (KB 1757); kravy moje bíle, z bíleho plemena, budete banovať mojho kraváreňa (AD 18. st); gjž sme na dobré pleme hedb. chrobáku natrefili (HRANOVNICA 18. st) L. dať, držať, nechať, ostať, zanechať na, pre p. chovať na rozmnožovanie, na chov: baranuow, czapuow, owcze se wisadeti nemohlo, nebo pro plema musi ostati (SKLABIŇA 1595); owcze se wisadeti nemohlo, nebo pro plema musi ostati (T. ŠTIAVNIČKA 1606); na plema sa nechawa morek desat (JASENICA 1708); na plemeno zanechaneho hidu (BÁNOVCE n. B. 1733); admissarius: kuň pro plemeno (WU 1750); (húsku) na plemeno držím (BR 1785)