plece -a pliec I -ami s.
1. časť ľudského tela medzi krkom a začiatkom ruky: široké p-ia, niesť vrece na p-i, prehodiť si kabát cez p-e, sňať pušku z p-a; pokrčiť p-ami (nad niečím) i fraz. prejaviť bezradnosť, neistotu; potľapkať niekoho po p-i; p. pri p-i tesne pri sebe i pren. spoločne, jednotne
2. časť obleku na tejto časti tela: kabát s rozšírenými p-ami
● expr. vziať, zobrať nohy na p-ia dať sa na útek; vziať si niečo na p-ia na starosť; niečo je, leží, spočíva na jeho p-iach stará sa o to, je za to zodpovedný; prehadzovať, prehodiť si niečo z p-a na p. mať k niečomu ľahkovážny vzťah;
plecný, plecový príd.: p-é svalstvo;
pliecko -a -cok s.
1. zdrob. k 1: detské p-a
2. časť mäsa zvieraťa medzi krkom a lopatkami: bravčové p.
plece -ca pl. G pliec I -cami s.
plece -ca pl. G pliec I -cami s. 1. i anat. ▶ časť hornej končatiny v oblasti ramenného kĺbu nadväzujúca dolu na rameno, hore na hrudnú, krčnú a chrbtovú časť ľudského tela; (v bežnom chápaní) oblá časť hornej končatiny pod krkom na úrovni kľúčnej kosti ľudského tela: široké, mocné plecia; úzke, útle plecia; oblé p.; hrbiť plecia ↗ i fraz.; hodiť plecom ↗ i fraz.; myknúť plecami ↗ i fraz.; bezradne pokrčiť plecami ↗ i fraz.; položiť niekomu ruku na plece; poklepať, poťapkať známeho po pleci; objať okolo pliec; prehodiť si šatku, pléd cez plecia; nosiť kabelku cez p.; zložiť tašku z pleca; mať vlasy dlhé po plecia; kráčať s vystretými plecami; dotýkali sa plecami; šli, stáli plece pri pleci tesne vedľa seba; očarený sa díval na jej nahé, plné plecia 2. ▶ časť odevu pokrývajúca túto časť tela: výložky na pleciach uniformy; sako je mu v pleciach úzke; plecia na obleku sú iba mierne vypchaté; rukávy boli na pleciach nazberkané; raglánový rukáv je strihaný vcelku s plecom 3. ▶ mäso z hornej prednej nohy a lopatky zvieraťa, pliecko; jedlo z neho: bravčové p. bez kosti; hovädzie zadné p.; varené baranie p. na cesnaku ◘ fraz. dívať sa/hľadieť/pozerať sa na niekoho cez plece pohŕdať niekým, podceňovať niekoho, mať k niekomu povýšenecký vzťah; hodiť niečo cez plece ľahkovážne sa prestať o niečo zaujímať; hodiť niekomu niekoho, niečo na plecia dať niekomu na starosť osobu al. záležitosť a tým preniesť na iného svoje povinnosti a zodpovednosť; hodiť plecom prejaviť nezáujem; hrbiť plecia a) trpne sa zmierovať s okolnosťami b) správať sa ponížene; krčiť plecia/plecami prejavovať nerozhodnosť, neistotu, bezradnosť; myknúť/pokrčiť plecom/plecami prejaviť bezradnosť, ľahostajnosť, nezáujem, nevedomosť a pod.; nabral si/naložil si na plecia viac, ako/než unesie prijal, vzal na seba priveľa povinností, úloh, záväzkov (neprimerane svojim možnostiam, silám); naložiť niekomu na plecia [niečo/niečoho] uložiť niekomu vykonať ťažkú, namáhavú al. zodpovednú prácu, úlohu; naložiť si na plecia bremeno/ťarchu niečoho podujať sa vykonať prácu, ktorá vyžaduje veľa síl, námahy a zodpovednosti; niečo je/leží na niečích pleciach niekto je za niečo zodpovedný, stará sa o niečo; nosiť niečo na [svojich] pleciach mať na starosti niečo, byť zodpovedný za niečo; prehadzovať niečo z pleca na plece mať k niečomu ľahkovážny vzťah, nebrať niečo vážne (obyč. povinnosti); psotu/biedu z pleca na plece prekladať nemôcť sa vymaniť z chudoby; stiahnuť hlavu medzi plecia a) prejaviť pokoru b) podvoliť sa, poddať sa; vziať/brať/zobrať nohy na plecia pustiť sa do behu, ujsť, zutekať; vziať si niečo na plecia vziať na seba úlohu starať sa o niečo ▷ zdrob. ↗ pliecko; plecisko -ka -císk s. zvel.: mocné, svalnaté pleciská; oprel sa o dvere mohutným pleciskom; Chodil po sále ako buldozér a širokými pleciskami strkal do všetkých chlapcov. [V. Pankovčín]
opovrhovať mať voči niekomu, niečomu opovržlivý, znevažujúci, odmietavý postoj • pohŕdať: opovrhuje, pohŕda každým, kto mu nie je roveň • ohŕdať • zastar. povŕhať • kniž. zhŕdať: ohŕda, zhŕda jej citmi; povŕha nádherou, prepychom • fraz. expr. ohŕňať nos/pery/gamby • ohŕňať sa: ohŕňali nos, ohŕňali sa nad naším pohostením • fraz.: pozerať zvysoka/cez plece (na niečo, na niekoho) • nevážiť si (čo) • nestáť (o čo): neváži si možnosti, ktoré sa mu dali; nestojí o šťastie • pren. expr.: pľuť • pľuvať • kašlať • kašľať (na niečo): pľuje na svedomitosť, zodpovednosť
podceňovať nedostatočne oceňovať skutočnú hodnotu (op. preceňovať) • zaznávať: podceňoval, zaznával jej orientačný zmysel • stavať do úzadia (niekoho, niečo): mladšieho syna stavia vždy do úzadia • neuznávať: neuznáva organizačné schopnosti iného • zneuznávať: jeho maliarske dielo zneuznávali dlhé roky • degradovať: degradovať význam sviatku • zried. máliť (Jesenský) • zried. malicherniť: malicherní každý mužov čin • fraz.: pozerať (sa) zvysoka/cez plece (na niekoho, niečo)
plece, -a, mn. č. -ia, pliec str.
1. časť tela nad lopatkou medzi krkom a začiatkom ramena: široké, úzke p-ia, niesť niečo na p-i; prehodiť kabát, vrece cez p.; Zdrvený touto myšlienkou stiahol hlavu medzi plecia. (Bod.); poklepať niekoho po p-i, položiť niekomu ruku na p. prejav dôvernosti, jemného upozornenia; hodiť p-om prejav a) bezradnosti, bezmocnosti; b) ľahostajnosti; pokrčiť, myknúť, mrdnúť p-om na znak ľahostajnosti, opovrhnutia, nedbania
● hovor. brať niečo len tak z p-a na p. naľahko, ľahostajne; vziať niečo, ťarchu na svoje p-ia prevziať starosť o niečo; expr. vziať, brať nohy na p-ia dať, dávať sa na útek; hovor. hľadieť spoza p-a zazerať; cez p. na niekoho pozerať povýšene, zvysoka; kniž. stáť p. pri p-i v pevnom šíku; hovor. striasť niečo zo svojich pliec zbaviť sa starosti o niečo;
2. hovor. časť obleku, šiat, priliehajúca na túto časť tela: p-ia kabáta dobre stoja, mať vypchaté p-ia;
plecný, zried. i plecový príd. anat.: p. pletenec, p-é svalstvo;
pliecko, -a, -cok str. zdrob.
1. malé plece: slabé p-a;
2. kuch. časť tela zvieraťa medzi krkom a lopatkami, lopatka; jedlo pripravené z toho mäsa: bravčové p.
plece i pleco s. 1. csl časť ľudského tela nad lopatkou medzi krkom a začiatkom ramena: Drevo prehoďiu̯ čes plece a odišieu̯ (Bobrovec LM); Z dlhema vlasma choďili (chlapi), ale ňímali zapletanej, ľem tak pusťenej po plecia (Čelovce MK); Pleco ho bolí od nosena̋ (Betliar ROŽ); Striná, nože si prelošťe batoh na druhé pľeco, ľebo opešiaťe (Čičmany ŽIL); Nabrál plní mech a hodél si ho na pleco (Brezová p. Brad. MYJ); Na pleci nese zaviesenú nošu (Hlboké SEN); A mal popil v mechu na pľecach (Zborov BAR); Polapaľi śe za pľeca za sobu, starši družba bul na pretku a tak tancovaľi (Rankovce KOŠ); Zrucila korito s pľic a bežala za ňima (Hažín MCH) F. zvejťi nohe na pľecej (Kalinovo LUČ) - utiecť; vzal kabad na pleco a hibaj (Riečnica KNM) - zbalil sa a odišiel; premetíva c_pľeca na pľeco (Rim. Píla RS), prehodev si s pleca na pleco (Lukáčovce HLO) - prejavuje, prejavil ľahostajnosť; len plecámi stiskóv (Lukáčovce HLO) - prejavil bezradnosť, neistotu; len tak spoza pleca se rosprável so mnó (Revúca) - neochotne, povýšenecky; šecko je na mojích plecách (Lukáčovce HLO) - mám všetko na starosti; má široké plecá (Bošáca TRČ) - je bezohľadne priebojný; na pleci veš, na druhén téš (Bošáca TRČ) - o nemajetnom a pritom vypínavom človeku 2. obyč. mn. č. časť odevu priliehajúca na telo medzi krkom a ramenami: Mala son ze zlatom višivané plecá (Báhoň MOD); plecá (Bošáca TRČ) 3. kolár. obyč. pomn. rozšírená časť hlavy kolesa, kde sú upevnené spice: V pľeciah na hlave koľesa bolo velkuo treňia, ľebo tan sa sťískaľi puška s vencon (Pukanec LVI); pľeco (Kys. N. Mesto); pleca (Rajec ŽIL) 4. stol. rovná plocha na doske, z ktorej vychádza čap: Spodog na čepe sa volau̯ plece (Prochot NB) 5. kováč. ramienko kľúča na zamykanie a odomykanie zámkov: pľeco (Kys. N. Mesto) 6. ohyb na šiju na drevenom postroji pre ťažný dobytok: pľece (Stankovany RUŽ) 7. or horná pravá al. ľavá strana zvonca: Na zvonci sa pleca̋, boki, zošívaňa̋, korunka dou̯, ďe je srce (Zázrivá DK); plecový príd. k 3, v spoj. plecová obruč (Prochot NB) - obruč na hlave kolesa pri spiciach
pleco, plecový p. plece
plece s 1. (o človeku) časť tela nad lopatkou medzi krkom a ramenom: gestli by pak geho (druhého človeka) w hlawu vderzyli, anebo po pleczu, ze by ginssieho prowesti nemohl (ŽK 1473); (svedok) vkazowal ruku za pleczy, ze ho tam dobily (TRENČÍN 1590); (Michal) uderil mne mezj pleczia z walassku (PEZINOK 1653); na hrbete sau lopatky, od kterych gdau plecy a do tjch ramena (OP 1685); obrazu toho hlawa z zlata bywala, ale prsa a pleca z strjbra (KB 1756); ditky gedno rameno neb pleco wždicky netčo maličko wisseg drža (ŠD 1784); odpovedal geden, který až po plecia mokri bil (KRUPINA 1786) celý F. stískať p-ami prejavovať nerozhodnosť: praedicant, stiskna plecima, dj (DuH 1723); poczuj, sinu mug, poczuj czero ma Buh twug ga sem, len z pleczami stskagu (SJ 1780); mať, vziať čo na p-ia prevziať starosť o niečo, starať sa o niečo: na pletzoch joho jeszt velyké pánsztvo; hréch tzaloho sveta na szve plyetzá vesmé (HPS 1752); wezmi nohy na plece (KrG 1704) rýchlo uteč; pozdwjhni pleca twé, gako od počátku a poraz moc geich skrze moc twú (KB 1757) vzbúr sa; jactato brachio: kdiž pleco házal (KS 1763) prejavoval ľahostajnosť; až do udussenj gsme se sťjskali plece proty plecu, nohi proty noham postawagjc (PT 1796) husto sa natlačiac; 2. (o zvierati) časť tela medzi krkom a lopatkou: lew plecy kosmatjch a lwice strašliwe rewu (KoA 17. st); (býk má) dluhé ssiroké plecjy (PL 1787); pletce koni kdi wisskočy, gak ho poznass (RG 18. st) ramenný kĺb 3. časť mäsa zvieraťa medzi krkom a lopatkami: zdalyz wydyely dwye swjnske plecza myet Marinu (SKALICA 1676); coxa agnina: barany pleco, lopatka (KS 1763); -ový, -ný príd k 1: scapularis: plecowy, čo k plecám náležj; ingula: kost plecny; scapularis vestis: plecny kabat (KS 1763); plecnj porody mohau rowne, gako giné, býti ťežké a nesnadné (ZK 1778); k 3: petasio: plecowá pečeňa; armus: lopátka plecny, cymer na dobytku (KS 1763); -éčko dem k 1: brachiolum: plecečko, malé pleco (KS 1763)
pliecko p. plece