Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj

plebej -a, plebejec -jca m. príslušník plebsu;

plebejka -y -jok ž.;

plebejský príd.: p. pôvod prostý, chudobný;

plebejsky prísl.;

plebejskosť -i ž.;

plebejstvo -a s.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
plebej ‑a, plebejec ‑jca m.; plebejka ‑y ‑jok ž.; plebejský; plebejsky prísl.; plebejskosť ‑i ž.; plebejstvo ‑a s.

plebejský -ká -ké príd.

plebejský -ká -ké príd. 1. hist. ▶ súvisiaci s plebejcami, s plebejmi, príslušníkmi nižších vrstiev spoločnosti v starovekom Ríme s obmedzenými právami a bez politického vplyvu: plebejská vrstva rímskeho obyvateľstva; plebejskí tribúni; plebejské hry; uznesenia plebejských snemov; pochádzal z plebejského rodu, zo starobylej plebejskej rodiny
2. ▶ (v minulosti) súvisiaci s plebejcami, s plebejmi, príslušníkmi neprivilegovanej väčšiny stavovskej spoločnosti; príznačný pre plebejcov, pre plebejov: mestské plebejské vrstvy; hodnoty vyznávané generáciami našich plebejských predkov; mnohí predstavitelia slovenskej elity zdôrazňovali p. charakter Slovákov; Vplyv utečencov nemeckej sedliackej vojny na povstanie baníkov na Slovensku sa všeobecne predpokladá, najmä vplyv plebejského krídla nemeckej reformácie. [A. Hykisch]; nepočetná inteligencia [bývalého Uhorska] najmä meštianskeho a plebejského pôvodu [Rb 1989]
3. 2. st. -kejší expr., trochu pejor. ▶ vyznačujúci sa nízkou kultúrnou a vzdelanostnou úrovňou, nedostatkom spoločenského taktu, slušnosti; svedčiaci o plebejstve; príznačný pre plebejcov, spoločensky, majetkovo a pod. nižšie postavených ľudí, nekultúrny, nevzdelaný, nevychovaný: plebejské správanie, vystupovanie nekultivované; [noví páni mesta po r. 1948] zanášali do úradov a verejného života pracovné obyčaje, krčmové spôsoby, plebejské móresy, miery [L. Ballek]; Trápne plebejské vtipkovanie mi ide na nervy. [A. Hykisch]

plebej -a, plebejec -jca m. (plebejka -y ž.) ‹l›

1. hist. obyč. p-j (v antickom Ríme) občan osobne slobodný, ale pôvodne bez politického vplyvu (op. patricij)

2. obyč. p-c niekedy pejor. jednoduchý občan;

plebejský príd.: p. pôvod; – pejor. p-é správanie nekultivované;

plebejsky prísl.;

plebejstvo -a s.

chudobný 1. ktorý nemá majetok; svedčiaci o tom (op. bohatý) • biednynúdzny: chudobný, biedny, núdzny človeknemajetnýbezmajetnýnebohatý (op. majetný) • iron. sedmoslivkársky: nemajetná, sedmoslivkárska rodinabedárskyplebejskýexpr. žobrácky: bedársky, plebejský, žobrácky pôvoddomkársky (týkajúci sa chudobných majiteľov dedinských domov v minulosti) • prichudobný (príliš chudobný; dosť chudobný) • expr. zried. živorivý (Tatarka)

2. ktorý trpí všeobecným nedostatkom niečoho (op. bohatý) • neúrodný (ktorý nie je schopný priniesť úrodu; op. úrodný): chudobný, neúrodný krajchatrnýchabý: chatrné, chabé bývanie; chatrný, chabý odevslabýnedostatočný: slabé, nedostatočné poznatky, vedomostibiednymizernýzlýnehodnotný; nekalorický (nevyhovujúci z hľadiska správnej výživy): biedna, mizerná, zlá strava, nehodnotný, nekalorický obedexpr. úbohýnekvalitný: úbohý, nekvalitný kultúrny programexpr.: psípsotnýpsovský: psie, psotné pomeryprichudobný (príliš chudobný, dosť chudobný)


plebejský p. chudobný 1, prostý 1


prostý 1. vyznačujúci sa jednoduchosťou, malými nárokmi (materiálnymi, spoločenskými a pod.; o človeku); založený na jednoduchosti, prirodzenosti • jednoduchýobyčajný: prostý, jednoduchý, obyčajný človek; prosté, jednoduché myslenie, vyjadrovanie (op. zložité) • radový (bez pozície, funkcie, hodnosti a pod.): prostý, radový občan, vojakkniž. pospolitýzastar. obecný: pospolitý, obecný ľudchudobnýplebejský (obyč. v minulosti; op. panský, vznešený): chudobný, plebejský ľud, pôvodnekomplikovaný (op. komplikovaný) • prirodzený: nekomplikovaná reč, prirodzené správanietriezvy (zodpovedajúci racionálnej jednoduchosti): triezve zariadenie interiéruskromnýnenáročný: skromný, nenáročný odev; skromná, nenáročná stravaprimitívny (zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývoja; o myslení, spôsobe výroby a pod.) • naivnýprostoduchýprostodušnýprostomyseľný (bez schopnosti taktizovať, vopred zvažovať, hlbšie preniknúť do vecí, javov a pod.): naivné myslenie, názoryexpr.: prostučkýprostunkýprostulinkýjednoduchučký

2. p. holý 4

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

plebej, -a i plebejec, -jca m. hist. príslušník nižších spoločenských vrstiev v starom Ríme;

pren. v triednej spoločnosti chudobnejší človek z nižších spoločenských vrstiev;

plebejka, -y, -jok ž.;

plebejský príd.: ľud plebejský, bezprávny (Sládk.);

plebejsky prísl.;

plebejstvo, -a str. príslušnosť k plebejcom, chudákom

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu