plebej -a, plebejec -jca m. príslušník plebsu;
plebejka -y -jok ž.;
plebejský príd.: p. pôvod prostý, chudobný;
plebejsky prísl.;
plebejskosť -i ž.;
plebejstvo -a s.
plebejský -ká -ké príd.
plebejský -ká -ké príd. 1. hist. ▶ súvisiaci s plebejcami, s plebejmi, príslušníkmi nižších vrstiev spoločnosti v starovekom Ríme s obmedzenými právami a bez politického vplyvu: plebejská vrstva rímskeho obyvateľstva; plebejskí tribúni; plebejské hry; uznesenia plebejských snemov; pochádzal z plebejského rodu, zo starobylej plebejskej rodiny 2. ▶ (v minulosti) súvisiaci s plebejcami, s plebejmi, príslušníkmi neprivilegovanej väčšiny stavovskej spoločnosti; príznačný pre plebejcov, pre plebejov: mestské plebejské vrstvy; hodnoty vyznávané generáciami našich plebejských predkov; mnohí predstavitelia slovenskej elity zdôrazňovali p. charakter Slovákov; Vplyv utečencov nemeckej sedliackej vojny na povstanie baníkov na Slovensku sa všeobecne predpokladá, najmä vplyv plebejského krídla nemeckej reformácie. [A. Hykisch]; nepočetná inteligencia [bývalého Uhorska] najmä meštianskeho a plebejského pôvodu [Rb 1989] 3. 2. st. -kejší expr., trochu pejor. ▶ vyznačujúci sa nízkou kultúrnou a vzdelanostnou úrovňou, nedostatkom spoločenského taktu, slušnosti; svedčiaci o plebejstve; príznačný pre plebejcov, spoločensky, majetkovo a pod. nižšie postavených ľudí, nekultúrny, nevzdelaný, nevychovaný: plebejské správanie, vystupovanie nekultivované; [noví páni mesta po r. 1948] zanášali do úradov a verejného života pracovné obyčaje, krčmové spôsoby, plebejské móresy, miery [L. Ballek]; Trápne plebejské vtipkovanie mi ide na nervy. [A. Hykisch]
plebej -a, plebejec -jca m. (plebejka -y ž.) ‹l›
1. hist. obyč. p-j (v antickom Ríme) občan osobne slobodný, ale pôvodne bez politického vplyvu (op. patricij)
2. obyč. p-c niekedy pejor. jednoduchý občan;
plebejský príd.: p. pôvod; – pejor. p-é správanie nekultivované;
chudobný 1. ktorý nemá majetok; svedčiaci o tom (op. bohatý) • biedny • núdzny: chudobný, biedny, núdzny človek • nemajetný • bezmajetný • nebohatý (op. majetný) • iron. sedmoslivkársky: nemajetná, sedmoslivkárska rodina • bedársky • plebejský • expr. žobrácky: bedársky, plebejský, žobrácky pôvod • domkársky (týkajúci sa chudobných majiteľov dedinských domov v minulosti) • prichudobný (príliš chudobný; dosť chudobný) • expr. zried. živorivý (Tatarka)
2. ktorý trpí všeobecným nedostatkom niečoho (op. bohatý) • neúrodný (ktorý nie je schopný priniesť úrodu; op. úrodný): chudobný, neúrodný kraj • chatrný • chabý: chatrné, chabé bývanie; chatrný, chabý odev • slabý • nedostatočný: slabé, nedostatočné poznatky, vedomosti • biedny • mizerný • zlý • nehodnotný; nekalorický (nevyhovujúci z hľadiska správnej výživy): biedna, mizerná, zlá strava, nehodnotný, nekalorický obed • expr. úbohý • nekvalitný: úbohý, nekvalitný kultúrny program • expr.: psí • psotný • psovský: psie, psotné pomery • prichudobný (príliš chudobný, dosť chudobný)
plebejský p. chudobný 1, prostý 1
prostý 1. vyznačujúci sa jednoduchosťou, malými nárokmi (materiálnymi, spoločenskými a pod.; o človeku); založený na jednoduchosti, prirodzenosti • jednoduchý • obyčajný: prostý, jednoduchý, obyčajný človek; prosté, jednoduché myslenie, vyjadrovanie (op. zložité) • radový (bez pozície, funkcie, hodnosti a pod.): prostý, radový občan, vojak • kniž. pospolitý • zastar. obecný: pospolitý, obecný ľud • chudobný • plebejský (obyč. v minulosti; op. panský, vznešený): chudobný, plebejský ľud, pôvod • nekomplikovaný (op. komplikovaný) • prirodzený: nekomplikovaná reč, prirodzené správanie • triezvy (zodpovedajúci racionálnej jednoduchosti): triezve zariadenie interiéru • skromný • nenáročný: skromný, nenáročný odev; skromná, nenáročná strava • primitívny (zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývoja; o myslení, spôsobe výroby a pod.) • naivný • prostoduchý • prostodušný • prostomyseľný (bez schopnosti taktizovať, vopred zvažovať, hlbšie preniknúť do vecí, javov a pod.): naivné myslenie, názory • expr.: prostučký • prostunký • prostulinký • jednoduchučký
2. p. holý 4
plebej, -a i plebejec, -jca m. hist. príslušník nižších spoločenských vrstiev v starom Ríme;
pren. v triednej spoločnosti chudobnejší človek z nižších spoločenských vrstiev;
plebejka, -y, -jok ž.;
plebejský príd.: ľud plebejský, bezprávny (Sládk.);
plebejstvo, -a str. príslušnosť k plebejcom, chudákom