Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs ssj subst

plebej -a, plebejec -jca m. príslušník plebsu;

plebejka -y -jok ž.;

plebejský príd.: p. pôvod prostý, chudobný;

plebejsky prísl.;

plebejskosť -i ž.;

plebejstvo -a s.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
plebej ‑a, plebejec ‑jca m.; plebejka ‑y ‑jok ž.; plebejský; plebejsky prísl.; plebejskosť ‑i ž.; plebejstvo ‑a s.

plebej -ja pl. N -ji, plebejec -jca pl. N -jci m.

plebejec -jca pl. N -jci, plebej -ja pl. N -ji m.lat.1. hist. ▶ (v starovekom Ríme) príslušník nižších vrstiev spoločnosti, slobodný občan s obmedzenými právami a bez politického vplyvu: rímski plebeji; spory medzi patricijmi a plebejcami; tribúni ľudu chránili záujmy plebejcov; plebejci, plebeji tvorili jadro rímskej armády
2. ▶ (v minulosti) príslušník plebsu, neprivilegovanej väčšiny stavovskej spoločnosti, jednoduchý, chudobný človek (roľník, remeselník, drobný obchodník): silné stavovské rozdiely medzi zemanmi a plebejcami; počas Francúzskej revolúcie plebejci po prvý raz v dejinách prevzali moc; triedny boj nevoľných roľníkov a mestských plebejcov proti feudálom
3. expr., často pejor. ▶ spoločensky, majetkovo a pod. nižšie postavený človek, často aj bez patričného vzdelania a výchovy: mať komplex večného plebeja; už na prvý pohľad vyzerali ako plebeji; patrím k plebejcom, ktorí cestujú autobusmi nemajú auto (ako symbol sociálneho statusu); Zlého plebejca nudí literatúra, lebo zaňho všetko nedopovie a neposkytuje mu dosť zábavy, vzrušenia a rozptýlenia. [S. Rakús]; Ja som sa odjakživa kamarátil so smetiarmi, s kominármi... Medzi plebejcami sa cítim dobre. [DF 1999]
plebejka -ky -jok ž.: neurodzená p.; cisár Augustus povolil vznešenému stavu jazdcov, aby sa ženili s plebejkami; je obyčajnou plebejkou, ktorá rada nakupuje vo výpredajoch

plebej -a, plebejec -jca m. (plebejka -y ž.) ‹l›

1. hist. obyč. p-j (v antickom Ríme) občan osobne slobodný, ale pôvodne bez politického vplyvu (op. patricij)

2. obyč. p-c niekedy pejor. jednoduchý občan;

plebejský príd.: p. pôvod; – pejor. p-é správanie nekultivované;

plebejsky prísl.;

plebejstvo -a s.

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

plebej, -a i plebejec, -jca m. hist. príslušník nižších spoločenských vrstiev v starom Ríme;

pren. v triednej spoločnosti chudobnejší človek z nižších spoločenských vrstiev;

plebejka, -y, -jok ž.;

plebejský príd.: ľud plebejský, bezprávny (Sládk.);

plebejsky prísl.;

plebejstvo, -a str. príslušnosť k plebejcom, chudákom

plebejec
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) plebejec
G (bez) plebejca
D (k) plebejcovi
A (vidím) plebejca
L (o) plebejcovi
I (s) plebejcom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (traja) plebejci
G (bez) plebejcov
D (k) plebejcom
A (vidím) plebejcov
L (o) plebejcoch
I (s) plebejcami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu