plazma -y -ziem ž.
1. tekutá zložka krvi
2. fyz. plyn s vys. st. ionizácie; štvrté skupenstvo hmoty;
plazmový, plazmatický príd.: biol. p-cké bunky
plazma -my -ziem ž.
plazma -my -ziem ž. ⟨gr.⟩ 1. biol. ▶ základná živá hmota bunky obalená cytoplazmatickou membránou: p. bunkového jadra; p. rozmnožovacích buniek; genofond zárodočnej plazmy kukurice, obilnín, strukovín 2. i krvná plazma anat., lek. ▶ priehľadná, žltkastá tekutá zložka krvi obsahujúca životne dôležité organické a anorganické látky: čerstvo zmrazená p.; darca plazmy; kvapalná časť plazmy; najvýznamnejšou súčasťou krvnej plazmy sú plazmatické bielkoviny, faktory zrážania 3. fyz. ▶ čiastočne al. celkom ionizovaný plyn vznikajúci pri vysokej teplote, ožarovaním a pod., v ktorom je hustota kladných a záporných nábojov rovnaká a ich koncentrácia vysoká: termonukleárna p. v jadrách hviezd; p. ionosféry; Slnko je útvar zložený z vysokoteplotnej plazmy; väčšinu hmlovín v galaxiách tvoria rozsiahle oblaky plazmy 4. fyz. ▶ (laboratórne, umelo vytvorený) ionizovaný plyn s dostatočne vysokou koncentráciou nabitých častíc: nízkoteplotná p. vo výbojkách, v žiarivkách; slabo ionizovaná p. s nízkou, zanedbateľnou koncentráciou nabitých častí; koncentrovaný lúč plazmy; nanášanie povlakov plazmou; p. vzniká elektrickými výbojmi medzi dvoma elektródami; teplota plazmy závisí od stupňa ionizácie atómov 5. hovor. ▶ plazmová obrazovka, plazmový displej: výrobcovia plaziem; nové modely plaziem; televízory s LCD displejmi alebo plazmami
-plazma ‹g› biol. v zloženinách druhá časť s významom tekutina, tekutý obsah bunky (napr. protoplazma, cytoplazma, karyoplazma a i.)
plazma1 -y ž. ‹g› biol., lek. (krvná) p. priehľadná, žltastá tekutá zložka krvi obsahujúca vodu a v nej rozpustené organické a anorganické látky;
plazmový1, plazmatický1 príd.: biol. p-tická bunka oválna alebo guľatá bunka s malým jadrom a objemnou cytoplazmou, produkujúca protilátky, plazmocyt; p-tický gén, p-tické bielkoviny
plazma2 -y ž. ‹g› miner. tmavozelená priesvitná odroda chalcedónu
plazma3 -y ž. ‹g› fyz. ionizovaný plyn, v ktorom objemové hustoty kladných a záporných nábojov sú rovnaké a ich koncentrácia je vysoká;
plazmový2, plazmatický2 príd.: fyz. p-ové zariadenie; p-tický stav plynu; hut. p-é zváranie, obrábanie; p-ová pec
plazma, -y, -ziem ž.
1. biol. základná živná hmota bunky, tekutá súčasť krvi: krvná p., bunková p.;
2. fyz. plyn s vysokým stupňom ionizácie;
plazmový príd.