Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
plaziť sa ‑í ‑ia nedok.

plaziť sa -zí sa -zia sa plaz sa! -zil sa -ziac sa -ziaci sa -zenie (sa) nedok.

plazenie -nia s. geol.dlhodobý, pomalý, takmer nebadateľný pohyb horninového materiálu po svahu (napr. v dôsledku striedavého zamŕzania a rozmŕzania hornín, vysušenia a nasýtenia hornín vodou): zrážkové a teplotné anomálie spôsobujú povrchové p.; svahové poruchy sú výsledkom hlbinného plazenia; ak sa pohyb výrazne zrýchli, p. sa mení na zosúvanie ▷ ↗ i plaziť sa


plaziť sa -zí sa -zia sa plaz sa! -zil sa -ziac sa -ziaci sa -zenie (sa) nedok. 1. ▶ (o plazoch, červoch, slimákoch a pod.) premiestňovať sa vlnovitými pohybmi tela (po bruchu) al. pohybom na krátkych nohách nízko nad zemou: užovka sa plazí v tráve; po mokrom chodníku sa plazia dážďovky; slimák sa pomaly plazil po lístí; jašterice sa plazili po stenách; niektoré hady sa pri plazení opierajú o silné šupiny na bruchu
2. ▶ (o ľuďoch, o niektorých zvieratách) pohybovať sa po zemi v ležiacej polohe na bruchu al. v prikrčenej polohe pomocou rúk a nôh, resp. predných a zadných končatín, liezť, ťahať sa: p. sa po kolenách, kolenačky; p. sa po štyroch, štvornožky; pes sa od strachu plazí po bruchu; trávou sa plazila mačka; vojaci sa celé dni plazili v blate; v minulosti sa baníci museli p. úzkymi štôlňami, opierajúc sa o lakte
3. (kam) ▶ usilovať sa o nenápadný pohyb, obyč. v prikrčenej polohe, zakrádať sa, prikrádať sa: kradmo sa p. do dvora; Plazí sa popri plotoch až k domu, kde býva jeho dievča. [P. Jaroš]; [...] papľuh zlodejský odkiaľsi spoza hlavy plazí sa k mojej posteli. [A. Brázda]
4. (po čom) ▶ (o rastlinách) rozprestierať sa, rozkladať sa pri raste nízko pri zemi al. po nejakej opore, ploche, pokrývajúc ju al. jej časť spleťou výhonkov: uhorky a melóny sa plazia po zemi; rastliny sa plazili po sieťovine; v záhrade rastie aj plaziaci sa sýtozelený brečtan; Popod plechovú strechu sa plazil vinič a klematis, výhonkami prichytený o klince [...]. [M. Kompaníková]; Zemolez rastie rýchlo, a ak nemá oporu, jednoducho sa plazí po zemi. [Záhr 2011]
5. (kade) ▶ pomaly sa šíriť istým smerom al. do okolia (obyč. nízko pri zemi), ťahať sa: dvorom sa plazí vôňa; dlhé úzke tiene sa plazia po dlážke a náprotivnej stene; nízko nad zemou sa plazila hmla; plamene sa plazili po streche; pozoroval stĺp dymu plaziaci sa k oblohe; [...] ponad pažiť sa začal plaziť kúdol prachu. [A. Baláž]; decembrový chlad plaziaci sa nad sivým linoleom dlážky [P. Glocko]; pren. expr. telom sa mi plazila pálivá bolesť
6. expr. (kam) ▶ pomaly, ťažko, s námahou sa pohybovať, ísť; syn. vliecť sa: p. sa hore schodmi; hodiny sa p. na najstrmší kopec; o ôsmej večer sa už plazím do postele; Jeho auto sa len pomaly plazilo na predmestie, kde sa nachádzala klinika. [P. Rankov]; [...] práve som sa plazil na ďalšie z nekonečnej série vyšetrení, [...]. [P. Holka]; pren. Váh sa pomaly plazil v širokom koryte. [J. Heriban]
7. trochu expr. (kam; kadiaľ) ▶ rozprestierať sa (kľukato) po dĺžke, smerovať, vinúť sa niekam: k osade sa plazí strmá cesta plná serpentín; chodník sa plazil prudko do kopca; Okolo sa poza domy plazí široká, teraz už štvorprúdová Štúrova ulica, mieri na juh. [P. Krištúfek]
8. expr. ▶ (o javoch prebiehajúcich v čase) pomaly napredovať, postupovať, šíriť sa pomalým tempom: choroba sa desiatky rokov plazí, kým naplno prepukne; národný socializmus sa v krajine plazil roky; deň sa plazil; počas roka sa dlhová nákaza plazila pomaly ďalej; Blíži sa jeseň s nôtou clivou, vlečie sa, plazí cez strniská. [Š. Žáry]; Už sa staroba plazí k mojej šedivejúcej hlave, [...]. [B. Štrauchová]
fraz. expr. plaziť sa ako červ a) veľmi sa trápiť, namáhať b) potupne sa niekomu podkladať; expr. plaziť sa niekomu pri nohách prejavovať niekomu prepiatu úctu, obdiv, koriť sa niekomu; expr. plaziť sa pred niekým [po bruchu/na kolenách] správať sa k niekomu podlízavo, servilne až ponížene, ponižovať sa, pokorovať sa
parem. ďalej zájde, kto sa plazí radšej konať rozvážne ako náhlivo; keď sa dym po zemi plazí, bude pršať

klaňať sa 1. úklonom niekoho pozdravovať, robiť poklonu • ukláňať sa: klania sa, ukláňa sa úctivo všetkým prítomnýmpozdravovaťmenej vhodné zdraviť (s úklonom): s úklonom pozdravuje prichádzajúcehozastar. uklonkovať sa (Vansová)

2. prejavovať mimoriadnu úctu • koriť sa: klaňajú sa mu, koria sa mu ako božstvuuctiť (si)vzdávať úctu: uctiť si krásu, vzdávať úctu krásecirk. adorovaťvzývať: adorovanie, vzývanie Bohaohýbať saohýnať sazohýbať sazohýnať sa (poddávať sa vôli niekoho): (z)ohýbať sa pred vrchnosťoufraz. zohýnať chrbát (servilne al. povoľne prejavovať pokoru) • pejor. plaziť sa (priveľmi úctivo, ponížene sa k niekomu správať): plazí sa pred šéfomexpr. podkiadzať: podkiadza vrchnosti


kradnúť sa expr. potichu, ukradomky, nebadane sa pohybovať • expr. zakrádať sa: kradne sa, zakráda sa poza domyexpr. prikrádať sa (ukradomky sa približovať): prikráda sa k nám potmeexpr. odkrádať sa (ukradomky odchádzať): potichu sa odkráda prečexpr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa ku dverámkniž. lúdiť sa: lúdi sa za dievčaťom


plaziť sa 1. pohybovať sa vlnovitými pohybmi tela (o plazoch) al. prikrčený na zem (o človeku a zvieratách) • liezť: slimák sa pomaly plazil, pomaly liezol po šaláte; vojak so psom sa plazí, lezie smerom k lesupren. ťahať sašíriť sa: hmla sa ťahala, šírila po celom kraji

2. usilovať sa o nenápadný pohyb • zakrádať sa: zlodej sa plazil, zakrádal k otvorenému oblokuprikrádať saplúžiť sa: dieťa sa prikráda k prichystaným sladkostiam; pes sa plúži ku kosti

3. (o niektorých rastlinách) zachytávať sa pri rastení na iných rastlinách al. predmetoch úponkami • popínať saťahať sa: divý vinič sa plazí, popína, ťahá po múrevinúť saovíjať sa: fazuľa sa vinie, ovíja okolo plota

4. p. klaňať sa 2


pnúť sa kniž. 1. pomocou úponov sa zachytávať na opore • popínať sa: na múre sa pne, popína divý viničovíjať sa: fazuľa sa ovíja okolo paliceťahať sa: imelo sa ťahá okolo konárapren. plaziť sa: po dome sa plazí zimozeleň

2. p. vypínať sa 2


šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer • rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovalarozťahovať sarozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínalibujnieťrásť: kriminalita bujnie, rastie

2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach) • rozširovať saprenikaťplaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až semvychádzaťvychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dymniesť saviaťkniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisťtiahnuť saťahať satiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou

3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným • rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovalaexpr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do ústprenikať: novoty prenikajú aj na vidiekprenášať satradovať sadediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie

4. p. hovoriť 1


vliecť sa 1. šúchajúc po zemi sa premiestňovať • vláčiť saťahať sa: sukňa sa je vlečie, vláči, ťahá po zemiprevláčať saprevlačovať sa (z miesta na miesto)

2. expr. pomaly, ťažko, namáhavo sa pohybovať • expr.: ťahať sateperiť saterigať satrepať saštverať saredikať sa: ledva sa vliekol hore kopcom; teperiť sa z postele; auto sa štveralo do kopca; ťahať sa z práce unavenýexpr. badkať (drobnými krokmi) • expr.: vláčiť satiahnuť saliezťšúchať saplaziť sa (s veľkou námahou): chorý sa šúchal po chodbe; liezol štvornožky; už sa ledva vláčiexpr.: trmácať saťarbať sašuchtať sa (ťarbavo): trmácal sa hore schodmihovor. expr. štrachať sa: štrachal sa kus cestynár. gáňať sanár. expr.: čriepňať sasmoliť satargať sašľampať: čriepňal sa, targal sa o palici

3. p. plynúť 2


zakrádať sa expr. potichu, nebadane prichádzať niekam • expr.: prikrádať sakradnúť sa: zamaskovaný zakrádal sa, kradol sa, prikrádal sa k budoveexpr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa popri plote k domukniž. zastar. lúdiť sa (Vajanský, Tatarka)expr. šúchať sa (ísť pomalým, šúchavým krokom popri niečom) • expr. zried. plichtiť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

plaziť, -í, -ia nedok. zried. (čo) vyplazovať: p. jazyk (Hviezd.)


plaziť sa, -í, -ia nedok.

1. (o plazoch) pohybovať sa, premiesťovať sa pomalými pohybmi tela obyč. po zemi: had, húsenica, slimák sa plazí;

pren. ťahať sa, šíriť sa pri zemi: hmla sa plazí; Takéto reči plazili sa medzi domami ako hmla (Zúb.) rozširovali sa. Po zemi sa plazia kriaky (Kal.) rastú nízko nad zemou

2. (o človeku al. o štvornohom zvierati) pohybovať sa skrčený pri zemi, liezť (obyč. po bruchu): pes sa plazí, vojaci sa plazia zo zákopov

pejor. p. sa pred niekým priveľmi úctivo sa k niekomu chovať, koriť sa pred niekým

plaziť nedok. (pľaziť) or, strenč zried. vysúvať jazyk z úst na znak výsmechu, vyplazovať jazyk: Ňepľaz ten ľemeš! (Prosné PB); pľaziť jazyk (Pucov DK)


plaziť sa1 nedok. (pľaziť sa)
1. strsl a zsl pohybovať sa vlnovitými pohybmi tela po zemi (o plazoch): Haďi sa plazia po zemi (Návojovce TOP); Hade se plazej (Málinec LUČ); Čo sa pľazi po zemi (Drábsko RS); Po ceste sa plazev slepíš (Trakovice HLO); plazi_ca (Hor. Lehota DK); plazit sa (Stupava BRA, Rozbehy SEN)
2. strsl, zsl pohybovať sa prikrčený k zemi al. po bruchu (o človeku): No a poton so_ňeveďeu̯, či sa vráťeť, hoďeť sa na zem a plazeť sa po zemi, alebo len uťeka_ďalej (Kľak NB); Po bruchu zmo sa plaziľi do šancóv (Mur. Lehota REV); Čo sa plazíš po dlášce jako hát? (Prosné PB)
3. expr. tajne, zákerne sa k niekomu približovať, zakrádať sa: Čo sa plazíš ke mňe jako špión? (Prosné PB)


plaziť sa2 nedok. (pľaziť sa) mať vyplazený jazyk: No čo sa pľazíš? (Prosné PB)

plaziť sa ndk
1. (o plazoch) pohybovať sa pomalými pohybmi tela al. na krátkych nohách: had se plazí po kameni (RL 1571); serpens: had, ktery se po zemy plazy (PG 1656); žiwočjchowe behagj, zemeplazowe se plazya (KoB 1666); na priklad točliweho hada, klzlawe sem y tam se plazicyho, predykanta neprawe postupuge (DuH 1723); gaký smrad té tráwné husenice čiňá, gak bez počtu plazýce se w léte w mlakách (ŠkD 1775); try wecy gsu nesrozumitedlne mne, ctwrtú newym: cestu hada, když se plazy po skale (MC 18. st)
2. (o človeku) pohybovať sa po zemi po bruchu; pomaly ísť: gedine se tancuge, ge, pige a swinsky geden po druhem se plazy (DuH 1723); correpo: po zemj se plazjm; serpo: plazjm se (KS 1763); -ievať sa [-ív-] frekv k 1: pren swatj otcowe w spisých swých proti wsselikým bludom, genž se toliko w kutech sweta plazýwagj, toho prwnjho wýkladu vžjwali (FP 1744) rozširujú sa

plaziť sa plaziť sa
chodníkom a plazili sa le sentier et ils rampaient
plaziť sa ako had se coucher comme un serpent
sa plazil po piesku rampant sur le sable

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu