plaviť nedok.
1. dopravovať vodným tokom: p. drevo
2. odb. triediť, čistiť, upravovať prúdom vody: p. kaolín, kriedu
// plaviť sa
1. cestovať plavidlom: p. sa loďou, p. sa po mori
2. (o plavidle) plávať: loď sa p-í na vlnách
plaviť sa -ví sa -via sa plav sa! -vil sa -viac sa -viaci sa -venie sa bud. bude sa plaviť/poplaví sa budú sa plaviť/poplavia sa nedok.
plaviť -ví -via plav! -vil -viac -viaci -vený -venie nedok.
plaviť sa -ví sa -via sa plav sa! -vil sa -viac sa -viaci sa -venie sa bud. bude sa plaviť/poplaví sa budú sa plaviť/poplavia sa nedok. 1. (na čom/v čom/čím; kade; kam; kde) ▶ prepravovať sa, pohybovať sa plavidlom, v plavidle, plávať: p. sa po mori, po rieke; p. sa na jachte, na plachetnici okolo ostrova, popri pobreží; p. sa juhovýchodným smerom; pltníci sa plavia po Váhu; plavili sme sa proti prúdu, dolu prúdom; nikdy sa neplavil na otvorenom mori; po zatopenom území sa plavil v gumovom člne, rybárskej loďke; plavenie sa po meandroch a tichých zákutiach má osobité čaro; Jeho veľkou túžbou je plaviť sa loďou okolo celého sveta. [Z. Šulajová] 2. (kade; kam; kde) ▶ (o plavidle) pohybovať sa na hladine vody, obyč. aj pomocou nejakého mechanizmu; syn. plávať: po rieke sa plaví výletná loď; rybárske člny sa plavia do prístavu; cez úžinu sa plaví množstvo trajektov; popri pobreží sa plavili luxusné jachty; v diaľke sa plavili plachetnice; Člny sú dlhé, štíhle a sedia hlboko vo vode, takže sa môžu plaviť aj proti vetru. [V. Krupa] 3. (kade; kam; kde) ▶ (o veciach) byť unášaný vodným prúdom, niesť sa, vznášať sa na vode; syn. plávať: dolu riekou sa plavia kusy vyvrátených kmeňov stromov; na morskej hladine sa plaví záhadná škvrna; plavbu sťažujú plaviace sa kryhy; pren. Nonšalantne sa [spisovateľka] pohráva s čitateľskou dôverčivosťou i fantáziou, plaví sa od skutočnosti k fikcii. [Slo 2008] 4. trochu expr. (kade; kam; kde) ▶ vykonávať istý pohyb, pohybovať sa, obyč. vo vzduchu, vznášať sa, plávať: kozmický koráb sa plaví vesmírom; na nebi sa plavili obrovské biele oblaky [P. Krištúfek]; plavil sa vo vzduchu nezvyčajne krásny, veľkosťou a farebnosťou nápadný šarkan [E. Farkašová]
plaviť -ví -via plav! -vil -viac -viaci -vený -venie nedok. 1. (čo (kam; odkiaľ)) ▶ dopravovať najmä drevo po vodnom toku, obyč. z väčších vzdialeností al. z úzkych a neprístupných dolín, splavovať: p. drevo; priehrada na rieke slúžila na zachytávanie plaveného dreva; na plavenie sa vyberalo ihličnaté drevo, ktoré ani po nasiaknutí vodou neklesalo na dno; špľachot polien plavených kanálom [Š. Žáry]; Od 17. storočia po Hrone plavili drevo z Nízkych Tatier až do Dunaja. [Sko 1990] 2. odb. (čo) ▶ čistiť, triediť a upravovať prúdom vody: p. kaolín; hlinka, krieda musia byť zbavené piesku plavením 3. tech. (čo (kam; odkiaľ)) ▶ (potrubím) hydraulicky premiestňovať odpad vo forme kalu na určené miesto, kde sa určité jemné tuhé čiastočky zmesi usádzajú na dne vody: p. popolček a škvaru na odkalisko; plavenie kalovej vody z čistiarní odpadových vôd; jemnozrnný materiál je ukladaný do odkalísk plavením 4. (čo) ▶ kúpať, čistiť al. osviežovať zvieratá vo vodnom toku, brodiť: p. kone bez postrojov a sedla; žrebné kobyly sa neplavia; každodenné plavenie slonov v rieke; voda pri plavení žriebät by nemala mať viac ako 15 °C
plávať pohybovať sa po vode (o plavidlách) • plaviť sa: loď už dva dni plávala, plavila sa po rozbúrenom mori • kniž. brázdiť: čln brázdi hladinu • plachtiť (plávať na plachetnici) • kniž., obyč. poet. pluť: v diaľke pluje loď • poet. tenúť (byť unášaný vodným prúdom)
plaviť dopravovať po vodnom toku • splavovať: už oddávna plavili, splavovali drevo dolu Váhom
plaviť sa p. plávať
plaviť, -í, -ia nedok. (čo)
1. dopravovať po vodnom toku: p. drevo;
2. tech. oddeľovať určité jemné čiastočky zmesi ich usadzovaním na dne vody: plavená krieda, hlina, plavenie kaolínu;
dok. k 1 splaviť;
k 2 vyplaviť
|| plaviť sa
1. plávať po vode na plavidle: p. sa na lodi, na člnku, na plti; Keď sme sa odtiaľ plavili domov, zajali našu loď Turci. (Jégé)
2. (o plavidle) plávať: I parníky po Vltave sa plavia. (Kuk.)
plaviť nedok. strenč expr. naháňať: Plavel ho okolo domu (Prosné PB); Plaveľi sa jako zbojňíci (Prosné PB)
plaviť sa nedok. zried. viezť sa po vode na plavidle: Plaveľi sa na korice po riece (Prosné PB); plaviť sa (Hor. Lehota DK); plavac śe (Smižany SNV)
plavievať p. plaviť
plaviť ndk 1. (čo) pôsobením hnacej sily prepravovať niekoho al. niečo po vode: stalo se y gemu (cisárovi) nekdy po mori plawitj (MP 1718); corbita: ssyff nákladný, na nemž zbožj a kupectwj plawj (WU 1750); y byli plawili muži, aby zase prissli na zem (KB 1756); remigo: weslem plawjm (KS 1763) 2. čo (o zvieratách) kúpať: (poľní hospodári) owce plawja, kaupagj (HRK 1773); noha kdiss koni sne (!), gezliže w lete nejhupssi u wode plawiss, tu sobe negspisse nohu naprawi (RG 18. st) 3. čo kadiaľ (po vode, vodou) dopravovať po vodnom toku, splavovať: bory, smrky a gedle rubati a w léte do dolin spussteti a po wode plawice do rek zwázeti w obyčegi gest (PH 1770); (drevo) po kalany do šichtungou klademe a plawime (VALASKÁ 1771); za co sme ssagdaky trj dnj dolu wodou plawily na swogeg strowe, takowu robotu nam (pán) neratal (ĽUBEĽA 1775); -ievať frekv k 1: navigare frequenter: plawjwati (PD 18. st); plaviť sa dk 1. pôsobením hnacej sily prepravovať sa po vode: plawcy po mory se plawya (KoB 1666); Scipio se in Africam s welikym wogskem plawil (COB 17. st); Jonass sadnul do hayowa a po mori se plawil (MS 1758); permetiri aeqvor: po mori plawiti sa (KS 1763); x. pren plawila se na mory sweta tohoto wisse ssestdesate let tato na marach ležicj suseda nassa (KT 1753) žila 2. (o zvieratách) pomocou plávacích orgánov sa pohybovať po hladine vody al. vo vode, plávať: (Boh) nagprw spomyna dywne wecy nebes, naposledi nebeske ptactwo, we wode plawycich se ziwotcykuw (PeP 1734); wčeli bzučga, ryby se plawga we wode (RPo 1790); nachádzam na wecách stworenych nebe dobré, které chodá y hjbú sa dobré, které létagú w powetru a plawá se w wodách dobré (BlR 18. st) 3. (o veci) vznášať sa na hladine vody: we wine sladkem skoreg woda zmissana se pozna, ponewač se plawi u wrchu (PR 18. st); -ievať sa frekv k 1: (Mentor) wiwedáwal se o kraginách, do kterych se plawiewali z kupectwym (PT 1778) P. tpn Plavnich, Plavnicha (Plavnica 1325, 1427 VSO)