platňa -e ž.
1. plochý tenší predmet podobný doske: kovová, mramorová p., štvorcová p.
2. (gramofónová) p. disk so zvukovým záznamom: pustiť si p-u, prehrávať si p-e; obohratá p. i pren. expr. niečo veľa ráz opakované, zunované
3. jedna z liatinových častí vrchnej plochy sporáka;
platňový príd.;
platnička -y -čiek ž.
1. zdrob. k 1
2. anat. chrupkovitý plochý útvar medzi stavcami;
platničkový príd.
platňa -ne -ní ž.
platňa -ne -ní ž. ⟨nem. ‹ lat. ‹ gr.⟩ 1. i odb. ▶ plochý predmet štvorcového, obdĺžnikového, okrúhleho al. iného tvaru z rôzneho materiálu upravený na istý účel: kovová, pancierová p.; plastové, gumové, korkové, antistatické podlahové platne; terasové a záhradné platne; fasádne obkladové platne; mramorová p. krypty, hrobky; montáž sadrokartónových platní na podkladovú konštrukciu; polygr. oceľové tlačové platne na plochú hĺbkotlač; kresba vyrytá do medenej platne; stav. základová p. rodinného domu; námestie vydláždené kamennými štvorcovými platňami; podstavec sochy má poškodenú žulovú platňu; Rozhliada sa: pred nami sa ženie rieka – vlastne kanál, stoka, kloaka s brehmi z betónových platní. [P. Glocko] 2. ▶ zvukový nosič v tvare väčšieho disku z čierneho vinylu: gramofónová p.; malá p. s jednou nahrávkou na každej strane; LP p. (z angl. long playing), dlhohrajúca p. s nahrávkou obyč. celého albumu jednej skupiny so 4 – 8 skladbami na každej strane; kompaktná p. optický digitálny dátový nosič, kompaktný disk, CD; debutová p.; ošúchaná, obohratá p. ↗ i fraz.; púšťať si, prehrávať si, počúvať platne; nahrať platňu s vianočnými koledami; mať doma bohatú zbierku platní vážnej hudby; na jeseň spevák pripravuje vydanie novej sólovej platne □ zlatá platňa ocenenie udeľované hudobnými asociáciami úspešným interpretom za certifikovaný predaj hudobných nosičov (u nás za predaj 3 000 domácich al. 1 000 zahraničných nosičov); platinová platňa ocenenie udeľované hudobnými asociáciami úspešným interpretom za certifikovaný predaj hudobných nosičov (u nás za predaj 6 000 domácich al. 2 000 zahraničných nosičov) 3. ▶ vrchná plochá časť kuchynského zariadenia na úpravu pokrmov teplom, platnička: keramická varná p.; elektrická, plynová grilovacia, opekacia p.; liatinová, železná p. piecky; varič s dvoma platňami; odstaviť kastról z platne; sklokeramické platne sporákov majú nízku spotrebu energie; na platni zapískal čajník; Na rozžeravenej platni syčí voda, kypí z hrnca. [L. Ťažký] 4. geol. ▶ útvar, ktorý vznikol na vodorovne uložených vrstvách al. na lávových príkrovoch, doska, tabuľa: prírodná granitová p.; pri razení studne v skale narazili na horninu s vysokou pevnosťou – žulovú platňu; litosférické platne jednotlivé časti zemskej litosféry (kôry a zemského plášťa); pohyb tektonických platní; kolízia kontinentálnych platní spôsobuje seizmickú aktivitu 5. i šport. ▶ väčší plochý vodorovný al. zvislý, strmý úsek skalnej steny (na lezenie): náročný výstup po šikmých platniach; traverz po hladkej platni; úzka štrbina medzi dvomi platňami; liezť po platniach na západnej strane hrebeňa; Náš prvý dojem z kolmej platne, dlhej vyše 60 metrov a zakončenej prevismi, je impozantný. [KSl 1961] ◘ fraz. [stará/tá istá] obohraná/obohratá platňa niečo už dávno známe, opakujúce sa a z hľadiska poslucháča neprinášajúce nič nové ▷ zdrob. ↗ platnička
platňa -e ž. ‹n < l < g› vrchná časť sporáka nad ohniskom zložená z liatinových plátov; takýto kuchynský sporák;
platňový príd.
platňa, -ne, -ní ž.
1. tenšie ploché teleso, pri ktorom prevláda dĺžka a šírka nad hrúbkou (obyč. nie z dreva): zinková, liatinová, pancierová, oceľová, plechová p.; Prsteň zacvendžal na mramorovej platni. (Tim.); odb. fotografická p.; gramofónová p. disk s nahratým zvukom, melódiou;
anat. tenká membrána (lamina);
2. liatinová časť na vrchu sporáka, na ktorej sa varí: variť, piecť na p-i;
platňový príd.: p. rám, pás;
platnička, -y, -čiek ž. zdrob.
1. malá platňa: vosková, zlatá p.; bronzovými platničkami vybíjaný remeň (Fig.);
2. lek. a) chrupkový plochý útvar uložený medzi stavcami chrbtice (lamella); b) chrupková časť viečka (tarsus); vysunutá p. (chrbtice); krvné p-y ploché útvary v krvi (trombocyty);
platničkový príd.: p. varič
platňa ž. (plotna, pu̯ótňa) 1. strsl, zsl, miest. vsl liatinová časť sporáka, na ktorej sa varí: Daj na platnu na šparhét upiac ťia slatkáne (Revúca); Kedz sme boľi ešče maľí, oškrobané zemáki sme pokrájaľi na cenké krúški, posoľiľi a daľi piec na plotňu na šporheľi (Brvnište PB); Neklad, ved je uš celá plotna žeravá (Val. Belá PDZ); Večie šporhéťi maľi dve platňe, maľie chime jednu (Pukanec LVI); Ken_není kotlíka, zehrívame vodu na plotne (Siladice HLO); Pampúški boli na plotne pečené, obarili sa z vrelú vodu a osipali sa z makem (Bernolákovo BRA); pu̯otňa (Stupava BRA) 2. železobetónový strop na pivnici, príkrov: Na tú jamu z hnojňicov mosíme dať pevňejšú platňu, doski bi to ňevidržali (V. Maňa VRB); Ket śe stavja dum, ta najhorše uderic plotňu, bo to treba šalovac (Babin Potok SAB); S kľambrami do tramuf biľi pribite plotňe (Dl. Lúka BAR); platňa (Cinobaňa LUČ) 3. drevená al. kovová plocha slúžiaca ako podklad na miešanie materiálu (betónu, malty, hrnčiarskej hliny a pod.): Na platňu sa navozí materiálu na robeňie betónu (Lipt. Hrádok LM); platňa (Kys. N. Mesto) 4. ban. plošina, kde sa otáčali banské vozíky: platna (Nov. Huta SNV) 5. kováč. oceľová doska na nákove: Na platňi s cechamrom śe proscelo (V. Šariš PRE); platňa (Kys. N. Mesto) 6. železná doska na vrchnej klade lisu na lisovanie semien: Na druhéj klade naproci pupku bola zelezná plotna (Trakovice HLO) 7. kováč. v spoj. snicové platne (Sládkovičovo GAL) - plechové kovanie na ramenách voza; platna pot cuchpant (Brestovany TRN) - súčasť kovania na voze; dvojačné platne (Sládkovičovo GAL) - súčiastka na osi voza 8. kováč. súčiastka na spájanie kovových dielov, nit: plotne (Borová TRN) 9. nov. disk so zvukovým záznamom: Dostála som dva gramafónovia platne (Roštár ROŽ); Plotne položili na kachlički, tan zmakli a potom nehrali (Brestovany TRN); platňa (Hor. Lehota DK)
plotna, plótňa p. platňa