planina -y -nín ž.
1. nezalesnená vyššie položená plošina: náhorná p.
2. expr. niečo (človek, jedlo ap.) plané, nehodnotné;
planinka -y -niek ž. zdrob. k 1
planina -ny -nín ž.
planina -ny -nín ž. ▶ vyššie položená rovina, pláň: pustá p.; náhorná p. planina v pásme hôr, vo väčších nadmorských výškach; dúha nad planinou; odľahlé planiny Sibíri; Všetko sa stráca, je len dlhá, nekonečná planina [...]. [S. Rakús]; Nakoniec sme sa utáborili na vyvýšenej planine porastenej vysokými smrekovcami [...]. [M. Ondrejka] ▷ geogr. Muránska planina horský krajinný podcelok vo východnej časti stredného Slovenska ▷ planinka -ky -niek ž. zdrob. expr.: Koník však stál ako socha na okraji planinky. [P. Glocko]
naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva
planina1 p. rovina 1
planina2 p. naničhodník
rovina 1. krajina, pôda s rovným povrchom: mal radšej rovinu ako hornatý kraj • nížina (nízko položený rovinatý kraj): podunajská nížina • planina (vyššie položená rovina): náhorná planina • pláň (rozľahlá rovina): zasnežené pláne • plošina (rovná krajina): krasová plošina • plocha (rovný povrch niečoho): trávnatá plocha • kniž. roveň: za mestom je široká roveň • kniž. plató • zastar. rovnina (Horal) • zried. pláňava (Hviezdoslav) • kniž. zastar. raveň
2. p. úroveň 1 3. p. oblasť 2
planina1, -y, -nín ž. nezalesnená, holá rovina, náhorná plošina: horská p.; prímorská p. (Kuk.);
planinka, -y, -niek ž. zdrob.
planina2, -y, -nín ž. hovor. expr. zlý človek (al. zviera), oplan: On je vraj taká planina. (Fig.) Vedel som, že sú tie kone planiny, čo kopú. (Fig.)
planina ž. 1. strsl, zsl expr. niečo plané, nehodnotné (jedlo, ovocie, pôda, zem ap.): Aľe ftedi už veďeu̯, že to ňebuďe dačuo dobruo, ľen plaňina (Habovka TRS); Za vojni zme sa najelli plaňini až-aš (Návojovce TOP); Na také plaňiňe sa ňenaroďí var ňič (Cinobaňa LUČ); To či je planina tia vašo hruški (Kameňany REV); Furd lem tú planinu mám žrat? (Slavošovce ROŽ); O téj plaňiňe duho robic ňevidržím (Papradno PB); Ot toho (jedla) budeme praj lachko pískať, ked dala planinu (Ardanovce HLO); Na tonto ťi ňiž ňenarasťe, to je plaňina (Lapáš NIT) F. mav ten planinu! (Lukáčovce HLO) - dostal výprask 2. vin. vinič a. planý použitý ako podpník na štepenie: Ščipilo sa aj do amerikana, ale to bola tež len planina (Dubová MOD); planina (Čachtice NMV) b. viničné výhonky nalámané pri pletí: Planinu nahádž na pávku (Trakovice HLO) 3. or, lipt, spiš, stršar zlý človek (obyč. ako nadávka): Šetko jeďeňa̋ nám dakedi pobraľi, vieš, takí beťa̋ri, plaňini (Krivá DK); Chto zna, či śi ho ňazabil, ti plaňino! (Hrabušice SNV); plaňina (Bobrovec LM, Studenec LVO) F. do plaňinoh mu naklad (V. Šariš PRE) - vynadal mu 4. slabé, choré zviera: Zdravuo ňezdochňe, len plaňina (Srňacie DK)
planina ž planá, neúrodná pôda: dobre ohnogene užitky usilugjczim odbywatelom su odebrane a takowjm nadelene, ktery any poprawat a opatrowat nenj su dostatočnj, tjm pak opet gazdom w planinach su ukazane (HRBOLTOVÁ 1774); locus sterilis: planina (PD 18. st)