plakať -če -čú nedok. slziť (obyč. so vzlykaním) od žiaľu, bolesti ap.: usedavo, horko p.; p. od bolesti; p. za nebohým, p. nad svojím nešťastím;
pren. expr. vydávať zvuky ako pri plači, kvíliť: husle p-ú, meluzína p-e
● nebudem za tým p. nebude mi za tým ľúto; tu (už) nepomôže ani p. nedá sa nič robiť; p. nad rozliatym mliekom ľutovať čin, keď je už neskoro;
opak. plakávať -a
plakať plače plačú plač! plakal plačúc plačúci plakanie nedok.
plakať plače plačú (ne)plač! plakal plačúc plačúci plakanie nedok. 1. (ø; za kým; zried. čo) ▶ ronením sĺz a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod., ale aj radosti: veľmi, nahlas, usedavo p.; chce sa mu p.; dieťa žalostne plače za matkou; prečo plačeš?; urobím, čo chceš, len už neplač; diváci v kine plakali od smiechu; hlas sa mu chveje, oči plačú; p. trpké, horké slzy žalostne plakať; chúlila sa do klbka a tíško plakala; Sledujem ju ku kríkom na úbočí, chytíme sa okolo pliec a plačeme od šťastia. [M. Vadas]; pren. Starí Indiáni tvrdia, že keď prší, plače nebo. [R. Brat] 2. (za čím; nad čím) ▶ vyjadrovať ľútosť za niečím, smútiť nad stratou niečoho, niekoho: p. za stratenou láskou; v srdci plače za domovom; nebudem však plakať za niečím, čo nemôžem mať; Aj Viedeň bola vtedy krásna a veselá. Cez vojnu som plakala nad ňou. [L. Ťažký] 3. expr. (ø; s vedľajšou vetou) ▶ vyjadrovať nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod., sťažovať sa, ponosovať sa; syn. lamentovať: stále plače, že nemá peniaze; plakal, vraj je jeho život v troskách; dlho ste nerobili nič a teraz plačete; plakala namiesto toho, aby konala 4. expr. ▶ vydávať žalostné, plačlivé tóny: primášove husle plačú; Zimnou krajinou meluzína plače. [Š. Žáry] ◘ fraz. plače ako baba (o mužoch) (z pohľadu kritikov) je slaboch, mal by premôcť plač; plače, akoby ho z kože drali veľmi hlasno narieka; plakať ako [malé] dieťa veľmi plakať, neovládať sa; [darmo] plakať nad rozliatym mliekom (darmo) oneskorene ľutovať nejaký čin; nebudem za tým plakať nebude mi za tým ľúto; plakať do vankúša al. plakať po kútoch plakať potajomky, bez prítomnosti iných; plakať na nesprávnom hrobe sťažovať sa na nesprávnom mieste; tu [už] nepomôže ani plakať nedá sa nič robiť ◘ parem. fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia, staré dievky plačú, že sa nevyskáču končia sa fašiangy, obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy, tradične spojené so zábavami; keď dedič plače, v srdci sa smeje smrť niekoho, kto zanechal dedičstvo, je dobrou správou pre dediča; lepšie s múdrym plakať ako s bláznom skákať ▷ opak. plakávať -va -vajú -val: veľakrát aj potajomky plakávala
nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudom • expr.: horekovať • lamentovať • lamentiť • božekať: horekovala celú noc • kniž.: žalostiť • bolestiť: dlho žalostila nad stratou muža • plakať • slziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko! • expr.: revať • ziapať • vrešťať • jojčať • jajčať • jojkať • jajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolesti • vzlykať • fikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikala • expr. fňukať • kniž. roniť slzy • poet. lkať (Sládkovič, Krasko) • stonať • stenať • kvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobom • expr.: achkať • ochkať • skuvíňať • skučať • kňučať • zavýjať • vyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľu • kniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou
2. p. sťažovať sa
plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastím • expr. plačkať • kniž.: roniť slzy • prelievať slzy • expr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudom • vzlykať • expr.: fňukať • fikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkať • expr.: smokliť • smokliť sa • pejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už! • expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkali • expr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučať • mravčať • kňučať • skučať • gajdovať • drumbľovať • gaudžať • gavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú noc • expr. škvrndžať (Beňo) • hovor. expr.: muzikovať • koncertovať • organovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertuje • nariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský) • expr.: revať • rumázgať • rumádzgať • rumácať • ručať • rúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskať • vrešťať • ziapať • jačať • húkať • bliakať • zavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávať • expr.: vyrevúvať • vyrevovať • hovor. expr.: vyvreskúvať • vyvreskovať • vybľakúvať • vybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou
p. aj smútiť, bedákať
smútiť prežívať smútok, byť smutný (op. tešiť sa): smúti za rodinou • žialiť (prežívať veľký smútok, žiaľ): žiali nad stratou syna • kniž. žalostiť (prežívaný smútok, žiaľ obyč. vyjadrovať aj navonok): bedáka, žalostí, že ostane sama • kniž. želieť • kniž. zastar. teskniť: želieť, teskniť nad svojím osudom • vzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za mladosťou • trúchliť (prežívať smútok za mŕtvym) • clivieť (so smútkom túžiť): clivie za domovom • ľútostiť • ľútiť (preciťovať ľútosť, súcit s dakým, s dačím): ľútostí, ľúti za strateným šťastím • nár. ľútať si (Kálal) • zarmucovať sa (pociťovať zármutok nad niečím): zarmucujú sa, že celý plán stroskotal • kormútiť sa • kniž. rmútiť sa (prežívať pocity smútku a trápenia): Nermúť sa už nad tým! • zried. melancholizovať (byť melancholický, zádumčivý, smutný) • pren.: plakať • nariekať • kvíliť • poet. lkať
plakať, -če, -čú, rozk. plač nedok.
1. (bezpredm. i za kým, za čím) slzami prejavovať veľké dojatie, bolesť, smútok, zried. i radosť: usedavo, žalostne p., p. od bolesti, od žiaľu, p. od zlosti, od radosti, p. od dojatia, p. pre niečo, p. za niekým, za niečím, dieťa plače; plakal ako dieťa veľmi, žalostne; Videla som ľudí plakať dojatím a zatínať päste (Heč.);
pren. vydávať žalostné, plačlivé tóny: husle plačú; Meluzína plače fúka silný vietor
● tu nepomôže ani p. nič, všetko je zbytočné;
2. expr. sťažovať sa, ponosovať sa, horekovať, lamentovať;
opak. plakávať, -a, -ajú;
dok. k 1 zaplakať
plakať nedok. 1. csl slziť a vzlykať od žiaľu, bolesti ap.: Uš to ďecko fše ľen plakalo a ma_c_ňím (Žaškov DK); Aj proseu̯ jedon, plakau̯, abi náz ňezasreleli (Kľak NB); Misela plakaťi, kot son ju šťípau̯ (Kokava n. Rim. RS); S nú veru nebolo reči, furt len plakala a plakala (V. Rovné BYT); To bolo tedi tag zaužívané, že ked nevesta bude plakat, že ím budú kravi dobre dojjévat (Kostolné MYJ); Velice som neráda išól do školi, som plakál (Ružindol TRN); Ta ja aš plakal, ked mi madz davaľi obľikac tote srebne pačesne gače (Krivany SAB); Ke_dzecko plakalo, mušeľi stavac s posceľi (Rozhanovce KOŠ); Išče mi ľem taka malka bula, a furd mi plakala, žebi mi daľi bigľoš (Brezina TRB) F. plakau̯ ako maluo ďieťa (Bobrovec LM), plakau̯ som, aňi čuo bi mi maď umrela (Vyš. Kubín DK), pu̯akau̯, aňi čuo bi mu kŕdeľ zhinú (Zázrivá DK), plače jag nat trunu (Studenec LVO), plakala jag organ (Fintice PRE), plakal jag dišč (Krásna n. Horn. KOŠ) - veľmi silno, hlasno, ľútostivo, žalostne; nepu̯ač, kúpíme ti klepáč! (Jablonové MAL) - žart. prestaň plakať; pul śveta od bidoti plače a pul śveta od vilagou skače (Rakovec n. Ond. MCH) - niekto sa má zle, niekto dobre 2. jstrsl, jzsl, jvsl vin. vypúšťať miazgu zo zostrihnutej časti viniča (o rastlinách): Čak ťi viňica plače ako maluo ďecko, ňeskoro si strihau̯! (Pukanec LVI); Ked je viničo suché za rezački, ešte spí, netrajbuje, no potom vinohradi začínajú plakat (Dvorníky HLO); Níkedi je vinik, drevo svížé a na reze uš plače, ket sa reže (Šintava ŠAĽ); Ked mízga išla a sa rezalo, z réva vitekala vodička, temu zme hovorili, že krč plače (Pezinok MOD); Kedz mocno viňica plače, ta očka pośľepnu (Trnava p. Lab. MCH) L. klobuk plače (Kys. N. Mesto) - púšťa farbu; plakávať opak.: Potom som plakavala, dluho som plakavala (Slanica NÁM); Žďi sa bála, plakávala, plakávala (Lešť MK); Velice plakávala za tín dzifčatom (Ružindol TRN)
plakať ndk 1. slzami prejavovať bolesť, smútok, dojatie al. radosť: co sem bola schowala, (zbojník) to wzal silu a ya sem plakala (TRENČÍN 1610); Buhuss placzuc musel od ottce sweho z domu wigiti wen (ŽILINA 1648); potkagice se techdj ze bratrem swim obgimal ho, libal ho a plakal (KT 1753); počali obadwa plakati pre radost (KB 1757); slissely, že dogka plače, dyety narikagi (PeP 1770); x. pren pláče ve mne srdce (ASL 1781) smútim 2. koho oplakávať niekoho, niečiu smrť: niekdo plače otca a niekdo mater (ASL 1674); otec plače synáčka (ASL 1676); plačte ho wsseczy, lebo som Abrahamouho brata zabil (V. ČEPČÍN 1734); žena nagatá, aby mrtwého plakala (CL 1777); -ávať frekv k 1: Kristus wprawde častokrate plakawal, gako to poznawame z Pissem swatych (CS 18. st); flere: plakáwati (PD 18. st)