Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

plachta -y -chiet/-chát ž. väčší kus plátna upravený najmä na prikrývanie al. nosenie rozlič. materiálov: čistá, biela p.; trávna p. na nosenie trávy; ľanová, posteľná p., lodné p-y zachytávajúce vietor na pohon lode; napnúť, spustiť (lodné) p-y, prikryť mŕtveho p-ou

vziať niekomu → vietor z plachát;

plachtový príd.;

plachtička -y -čiek, plachietka -y -tok ž. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
plachta ‑y ‑chiet/‑chát ž.; plachtový

plachta -ty -chiet/-chát ž.

plachta -ty -chiet/-chát ž. 1. ▶ väčší kus plátna s upravenými okrajmi používaný na prikrývanie najmä matracov postelí ako časť posteľnej bielizne, prestieradlo; (v minulosti) väčší kus hrubého plátna na nosenie bremien: bavlnená, ľanová, flanelová p.; biela, farebná posteľná p.; nepremokavá p. do postieľky kus igelitu umiestňovaný pod textilnú vrchnú vrstvu al. plachta zo špeciálneho nepriepustného materiálu; vyprať plachty a obliečky; zabalila dieťa do mokrých plachiet, aby mu klesla horúčka; po kúpeľnej procedúre v bazéne dostanete plachtu na utretie; vyšívať oltárne plachty; mŕtve telo bolo prikryté zelenou plachtou; Vzal kosu, osličku, hrable aj plachtu na trávu a vybral sa povyše na kopec. [I. Pačutová]; pren. Keď večer rozprestrel tmavú plachtu nad vinohradmi, podali sme si ruky. [Cs 2008]etnogr. kútna plachta plachta visiaca zo stropu, oddeľujúca posteľ šestonedieľky od ostatného priestoru, kútnica
2. ▶ prikrývka, kryt al. diel väčších rozmerov z technického plátna al. z materiálu špeciálne upraveného podľa účelu do vonkajšieho prostredia (upevňujúce sa na niečo a obyč. snímateľné): stanová p.; vojenská maskovacia p.; tieniaca p. na dvor; solárna bazénová p. ochranná prikrývka z bublinkovej fólie udržiavajúca teplotu vody v bazéne pomocou slnečnej energie; predajný stánok s plachtou; Vyložili nás z vagónov a nákladnými autami nás v noci pod plachtou vozili do ústredného tábora. [R. Dobiáš]polygr. reklamná plachta forma vonkajšej reklamy s veľkoplošnou tlačou na plátne, so zahnutými okrajmi a kovovými okami po obvode, pripevňovaná gumovým lanom na ploty, budovy a pod.
3. i lod., námor. ▶ špeciálne tvarovaná plátenná súčasť plachetnice zachytávajúca vietor na pohon lode: lodná p.; hlavná p.; rahnová p. prichytená na rahne, vodorovnom tráme na lodnom sťažni; napnuté, zvinuté plachty; silný vietor vyvracia stožiare a trhá plachty
fraz. dobrý vietor do plachiet/do plachát! želanie úspechu; vziať niekomu vietor z plachiet/z plachát predbehnúť niekoho v niečom, prekaziť niekomu niečo
plachietka -ky -tok ž. zdrob. k 1: nabrať za plachietku trávy; zdrob.plachtička; plachtisko -ka -tísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: velikánske celtové p.; Dal potom plachtisko, na ňu žŕdky a kolíky, sekeru s klincami a baly [...]. [R. Jašík]


plachtiskoplachta

plachta 1. väčší kus plátna na prikrývanie, nosenie a pod. • prestieradlo: posteľné plachty, prestieradlá; prikryť kopu plachtou, prestieradlomprikrývka: vyšívaná prikrývka na stoleplachtica (menšia plachta)

p. aj prikrývka

2. plátenná súčasť plachetnice • kniž. vetrilo: napnúť plachtu, vetrilo


prikrývka predmet na prikrývanie ako ochrana, ozdoba a pod. • prikrývadlopokrývkazastar. pokrývadlo: prikryť sa vlnenou prikrývkou, pokrývkou; vyšívané prikrývadlo, pokrývadlo na stôldeka: teplá dekaperinahovor. duchna (posteľná prikrývka s náplňou z peria al. páperia): spať pod veľkou perinou, duchnoupaplón (prešívaná prikrývka na spanie) • plachta (väčší kus plátna upravený na prikrývanie): posteľná plachtapokrovec: konský pokrovecobrus (prikrývka na stôl používaná pri stolovaní): biely, ľanový obrusprestieradlo (prikrývka na stôl, na posteľ, obyč. ozdobná): prestrieť čisté prestieradlo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

plachta, -y, -chiet/-chát ž.

1. väčší (obyč. podlhovastý) kus hrubšej tkaniny, plátna na okrajoch upravený: ľanová, konopná, posteľná p., senná, trávna p. na nosenie sena, trávy; šiatrová, vozová p.; zamotať, zakrútiť, zavinúť dakoho, dačo do p-y, prikryť dakoho, dačo p-ou; uviazať dačo do p-y; prestrieť p-u na posteľ;

pren. dačo pripomínajúce plachtu, súvislá prikrývka, vrstva: plachty bieleho prachu (Jes.); plachta snehu (Zúb.); plachty pavučín (Švant.); expr. noviny ako p. veľkého formátu; expr. p-y papiera veľké kusy; hovor. doniesli ho v p-e mŕtveho al. raneného; anat. podnebná p. velum palatinum; dreňová p. velum medullare

hovor. Toho pánboh tenkou plachtou prikryl (úsl.) dostal ľahkomyseľnú ženu;

2. plátenná súčiastka plachetnice, vetrilo: lodné p-y, p-y sa nadúvajú; napnúť, rozpínať p-y, spustiť, zvinúť, obrátiť p-y

kniž. vziať, vyfúknuť dakomu vietor z plachát (plachiet) prekaziť dakomu dačo; predísť dakoho v dačom;

3. hovor. visiaci plátenný záves, španielska stena: ísť za p-u; nár. kútna p. oddeľujúca kút izby, v ktorom je posteľ šestonedieľky, kútnica;

plachtový zried. i plachetný príd.: p-é plátno na plachty; p-á loď plachetnica; p-á kolíska visiaca, urobená z plachty;

plachietka, -y, -tok i plachtička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

1. malá plachta

hovor. expr. to je riedka, tenká p. nanič nevesta (zried. ženích);

2. šatka (obyč. z plátna) ako súčasť ľudového odevu, šatôčka; Na hlave má damaškovú plachtičku. (Tim.)

3. odb. kus plátna vo filtri;

plachtičkový príd.

plachta ž.
1. csl väčší kus plátna upravený na prikrývanie slamníkov, matracov ap. v posteli: Plachta na posťel je s troch puol a je dlhá (Návojovce TOP); Na treťí ďeň išli plachti prať (V. Maňa VRB); Šisťia plachťi som dala na postel (Revúčka REV); To si mosela každá napráscit na plachti (Mor. Lieskové NMV); F posceľi bula slama a na slame bul pokrovec aj plachta (Baldovce LVO); Slama f posceľi śe prikrila s platňanu plachtu (Dl. Lúka BAR); Chodzela som tkadz na posceľe plachti (Sokoľ KOŠ)
L. posťelná plachta (V. Maňa VRB, Bošáca TRČ), postelniä plachti (Ratková REV), postelná plachta (St. Turá NMV), konopňí pu̯achta (Stupava BRA) - utkaná z konopí; kanavasova plachta (Kokšov-Bakša KOŠ) - ľanová al. bavlnená; paťolatova plachta abo gradľova (Buglovce LVO) - damasková; ketiežová plachta (Rybník REV) - ozdobená čipkou; zarábaná plachta (Dechtice TRN) - ozdobená farebnou vzorkou; oškasta plachta (Kokšov-Bakša KOŠ) - doma tkaná; štrafkasta plachta (Kokšov-Bakša KOŠ) - z kúpenej jemnejšej priadze
F. rietkou plachtou ho pánboch prikriu̯ (Rim. Píla RS), riétkú plachtú ho panbo oďál (Bošáca TRČ), odátí je rítkú plachtu (Lukáčovce HLO) - oženil sa s chudobnou dievkou; išli plachtu prať (V. Maňa VRB) - dojedať a dopíjať na druhý deň zvyšky po svadbe
2. kus plátna upravený na prikrývanie
a. voza, šiatra, stohu slamy ap.: Zakrili (voz) plachtáma, zaviazali špagáton a to poton odviezli furmaňi (Tek. Breznica NB); Ke_to povihrabuvali šecko tú slamu, poton dali na vos plachtu (Ružindol TRN)
L. vozová plachta (Žaškov DK), vozňí pu̯achta (Štefanov SEN) - na prikrytie voza pri zvážaní; vozná plachta (Ozdín LUČ, Ardanovce HLO, Kostolné MYJ), vozová plachta (Bošáca TRČ), vozňí plachta (Lamač BRA) - na vystielanie voza pod zbožie; vosková plachta (Ardanovce HLO), voščenná plachta (Bučany HLO), vošenná plachta (Myjava) - voskom napustená; šatrove plachti (Bobrov NÁM) - na prikrytie šiatra; stohová plachta (Blatné MOD) - na prikrytie stohu slamy; hasická plachta (Ležiachov MAR) - veľkorozmerná plachta
b. stola, obrus: Plachta na stuol je križná (Návojovce TOP); Dán na stvól tú zelenú plachtu (Hrušové NMV); Pret ščedrú večeru manka na stól spravili kríš ze slami, na prostrídek usipali potroške s každého zbožá a navrch prestreli konopnú plachtu (Červeník HLO); A bíval obruz lebo konopná plachta na stole prestretá (Ružindol TRN); konopná pu̯achta (Pernek MAL)
c. vypracovaného cesta na chlieb: Večer sa kvaz vitrepav varacov, zatrepalo sa, prikrilo sa to plachtov (V. Maňa VRB); Chlebová plachta sa zahrála a teplučká sa dala na cesto (Trakovice HLO)
d. bielizne, šiat pri praní: Naukladá sa plná zvárka, navrch sa dá plachta, na tú popol a na ten popol sa leje rozovrievaná voda, tá šatáma prejšla (V. Maňa VRB)
3. záves z plátna
a. oddeľujúci kút izby, v ktorom je posteľ šestonedieľky: Posťeľ pre posťeľkiňu bejvala kúťe zložená za plachtov (Čelovce MK); Bula taká plachta, co śe na povaľinu pribilo a tag dookola śe tota posciľ s totu plachtu obložila a tam tota žena ľežela (Baldovce LVO)
L. zasťeľacia plachta (Heľpa BRE); záponná plachta (Leopoldov HLO); kradľova plachta (Kokšov-Bakša KOŠ) - záves, ktorým sa zastierala posteľ rodičky; umrčia plachta (Brestovec MYJ), pohrebná plachta (Myjava) - pohrebné rúcho
b. na verajach miesto dvier (obyč. cez leto ochrana proti muchám): Len sa tun švodŕnáš, neháváš dvere roschlámené, čo máte doma plachtu? (Červeník HLO)
F. beťi za plachtou (Šuľa MK) - byť po pôrode; tašku poňeśe za plachtu (Sobrance) - o prepitnom v naturáliách
4. strsl, zsl väčší štvorcový kus plátna s popruhmi na rohoch slúžiaci obyč. na nosenie sena, trávy, príp. iného krmiva al. potravín: Aspon tej mládze do plachti utrhám (Dol. Lehota DK); Plachta na noseňie batohou je križná, ale je zo zrebného plátna (Návojovce TOP); Ďiouke dostávaľi do víbavi aj batožňie plachťi (Pukanec LVI); S klkó sä pra̋dli nitki na mechi, plachti senänia (Ratková REV); Babi vláčá plné plachti (Trenč. Závada TRČ); Tí halúze ze slivami nazbírali do plachti a išli do Vídna predávat (Smolenice TRN)
L. koncová plachta (Dol. Lehota DK), rohová plachta (Brvnište PB, Trenč. Závada TRČ), rošková plachta (Bánovce n. Bebr.), traková plachta (Trakovice HLO), trávova plachta (St. Turá NMV), nošná plachta (Bošáca TRČ), nošková plachta (St. Turá NMV, Rakovice PIE) - s popruhmi, trakmi na nosenie na chrbte
F. po celý rog jennu kravu rohovú plachtú obživuje (Dol. Súča TRČ) - je chudobná
5. množstvo sena, trávy, ktoré sa zmestí do plachty: Ešťe mi ostávalo na dve plachti (trávy) (Žaškov DK); Požišil som ednú plachtu seno (Rochovce ROŽ)
6. menší kus plátna bez popruhov, z ktorého roľník po poli rozsieval zrno, rozsievačka: Dakodži zmo tag rukó sa̋li s plachti (Gem. Milhosť REV); Rossiévač si zvázal na plachťe dva rohi, obesil plachtu na krk a pravú rukú rossiéval nasipané zrno (Bošáca TRČ); Rolníg mav prec_cebu uvázanú plachtu (Trakovice HLO); To dakedi śe ňeśalo z mašinami jag ňeśka, aľe s takej plachti, to śe volalo rośifka (Krivany SAB)
L. nošková plachta (Trakovice HLO) - na rozsievanie zrna
7. väčší plátený obrúsok na tvaroh al. syr, aby z neho odtiekla voda, srvátka: Takú vaňicu mau̯, tam dau̯ to mľieko, to sedlo sa a tam rukami to sťískau̯, plachta sa volala hruďienka, zavesiu̯ to, abi sťeklo (Dechtáre LM)
8. expr. lalok rožného statku: Akú plachtu má tá jelovica, musímo jú len za rohi priva̋zať (Revúčka REV); plachtisko s. zvel. expr. k 4, 6: Keť to mvóže také hnusné plachcisko na seba zavesit! (Bošáca TRČ)


plachtisko p. plachta

plachta ž
1. väčší kus plátna upravený najmä na prikrývanie al. nosenie rozličných materiálov: plachty pry domu, czo trawu nosy (s. l. 1552); na postlanj se dawagj plachty (KoB 1666); wozna plachta 1. (BECKOV 1729); niesla moja žena to dieťa v plachte zaviazanuo (S. ĽUPČA 1732 CM); (mŕtvych) z plachtu obwiňagu a do truhly kladu (GŠ 1758); (hodovníci) najprv jsú sa popili, potem pobili tak, že jich v plachtách domu poprinášeti musili (BR 1785)
L. platna na plachty trawne kupyl som (MOŠOVCE 1648) trávnice
2. plátenná súčiastka plachetnice: welika ssjfowa plachta, prednya plachta (KoB 1666); když burka na mori powstáwa, stahugj se plachty, aby lody na skalach rozraženy nebyli (OP 1685); strhnul se ukrutnj wjtr, kterj plachtj lodňj roztrhaw (PT 1796); antenam demittere: zpustili plachtu lodný (LD 18. st)
3. visiaci plátený záves: matka se pred swym ditetem za furhang neb za plachtu skriwa (COB 17. st);
x. pren aby pod negaku zásteru gych (jezuitov) wipratat mohli a z gynu plachtu zastýnit to, čo protiwnýkuw w žalúdku hrizlo (PP 1734)
4. veľká šatka, súčasť ľudového odevu: odewaci ručnik, plachta cžerwenim pamokom tkana, czepcžek (KRUPINA 1691); kterím plecá zakríwá na spúsob ženského okolo krku ručníka anebo kradšég plachti (BN 1796); sedlacke diewčata plachtamj gak krawa s chwostom sa ohanagu (MiK 18. st); plachetný, plachtový príd k 1: velaris: plachetny, pláchtowy, prikrywagny (KS 1763); k 2: cornua antennarum: plachtowé rohi stržňúw (KS 1763); popustili se plachtené prowazy (PT 1778); plachietka [-chét-], plachtička dem k 1: (človeka) sotwa z gednu plachetku zakriteho, gestline nahého rozkazugu do hrobu uwrhnuti (SK 1697); vzala sem plachtičku a prestrela sem v izbe na zem (S. ĽUPČA 1732 CM); plagula: plachétka, malá pláchta postelny (KS 1763); k 4: plachticzky odewacze 2 (NOVOHRAD 1727); suffebulum: plachetka aneb bjly odew, ktery ženi proty dessťu na krk aneb na hlawu prikrywagú (KS 1763)
P. tpn Plahta (PLACHTINCE 1245 CDSl);
x. atpn Johanne Plahta (v Krnči 1499)

Plachta Plachta
plachta
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) plachta
G (bez) plachty
D (k) plachte
A (vidím) plachtu
L (o) plachte
I (s) plachtou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) plachty
G (bez) plachiet
G (bez) plachát
D (k) plachtám
A (vidím) plachty
L (o) plachtách
I (s) plachtami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko PLACHTA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
BARDEJOV, okr. BARDEJOV – 1×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

a bez plachty, čo et, sans la voile qui
ani plachty ani kormidlo ni voilure ni gouvernail
biele plachty, ktoré ju les voiles blanches, qui l'
plachty, čo boli zvinuté voiles, qui étaient restées
pod jej plachtou, ktorá sous sa toile, qui
sa schovali pod plachty se cachent sous les voiles
sťažeň a plachty le mât et la voile sont
znamenie sa všetky plachty un signal, toutes les voiles
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu