Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

plachý príd.

1. (o človeku) bojazlivý, nesmelý; svedčiaci o tom: p-é dievča; p. pohľad, p-á prosba

2. (o zvieratách) plašiaci sa, ľakavý: p. kamzík, p-é vtáča

3. expr. jemný, letmý: p. bozk, p. stisk ruky;

placho prísl.: p. sa obzrieť, p. sa správať;

plachosť -i ž.

placho 2. st. -chejšie prísl.

placho 2. st. -chejšie prísl. ▶ bez dostatku odvahy, istoty, sebadôvery; plachým, nesmelým, hanblivým spôsobom, nesmelo, neisto, ostýchavo: správať sa, pôsobiť p.; p. hľadieť; p. prikývla; zatvári sa ešte previnilejšie a plachejšie; Zbadal ju až vtedy, keď sa na neho placho usmiala. [J. Tužinský]

placho p. plachý

plachý, 2. st. plachejší príd.

1. (o človeku) nesmelý, bojazlivý: p. človek, p-á žena, p-é dieťa;

2. (o zvierati) utekajúci pred všetkým rušivým, bojazlivý; neskrotený: p. kôň, p-á srnka, p-á ryba, p-é vtáča;

3. prezrádzajúci bojazlivosť, nesmelosť, ustrašenosť: p. pohľad, p-á prosba; p-á zvedavosť (Pláv.); p. sen krátky, letmý;

placho prísl. nesmelo, bojazlivo, ustrašene: p. pozerať, prosiť, p. klopiť oči;

plachosť, -ti ž.: p. vtákov, rýb, lesnej zveri

placho m.
1. expr. bojazlivý človek, bojko: To je placho, šetkého sa bojí (Prosné PB)
2. pejor. nestály človek, vetroplach: Na jeho reči sa nedalo spolahnút, lebo sa vedzelo, že je z neho placho (Šípkové PIE); placho (Siladice HLO)