plátenkár -ra pl. N -ri m.
plátenkár -ra pl. N -ri m. etnogr. ▶ remeselník zaoberajúci sa výrobou al. predajom mlynských vrecúšok zhotovených z plátenka a slúžiacich na oddeľovanie múky od krupice a otrúb i na prepravu a skladovanie múky: cesty plátenkárov po Uhorsku; oravskí plátenkári predávali jemné ľanové plátenko po celej Európe ▷ plátenkárka -ky -rok ž.
plátenkár, -a m. zastar. kto vyrába al. predáva plátno, plátenník;
plátenkárka, -y, -rok ž.;
plátenkársky príd.;
plátenkárstvo, -a str. plátenkárske remeslo
plátenkár m. spiš kto vyrába al. predáva plátno: Placenkare chodziľi po jurmarkoch (Studenec LVO)