plánovitý príd. (vy)konaný podľa plánu (význ. 2): p. postup, p-á výroba, p-é hospodárstvo;
plánovito, plánovite prísl.: p. postupovať;
plánovitosť -i ž.
plánovite, plánovito prísl.
plánovite, plánovito 2. st. -tejšie prísl. 1. i odb. ▶ podľa plánu, vopred stanovených úloh, cieľov a časového rozvrhnutia ich plnenia: p. riadiť, organizovať podnik, firmu; p. projektovať mesto, sídlisko; p. ovplyvňovať, regulovať trh; je dobré postupovať plánovito pri úsilí o zmenu; začal poctivejšie a plánovitejšie trénovať; (prv) (za socializmu) p. riadená socialistická výroba; p. organizovať národné hospodárstvo; Je spokojný, vývoj udalostí prebieha plánovito. [P. Pišťanek] 2. ▶ so zreteľným zámerom, úmyselne, premyslene, nie náhodne: p. konať zlo, dobro; p. ju odrádzali od štúdia; p. sme sa rozhodli tento rok nikam necestovať; Tomuto prístupu sa režisér celkom plánovito doposiaľ vyhýbal. [V. Matáková – P. Hanáková]; Hanbiť by sa mali tí, ktorí plánovite, premyslene a s nehanebným úmyslom klamú. [LT 2000]
plánovitý príd. ‹f› podľa plánu postupujúci, usporiadaný, plánom riadený, plánovaný 3: p. postup, tréning;
plánovite, plánovito prísl.;
plánovitosť -ti ž.
plánovitý príd. uskutočňovaný podľa plánu: p. postup, ústup, p. rozvoj, p-á činnosť, výroba, p-é hospodárstvo;
plánovite prísl.: p. postupovať, pracovať;
plánovitosť, -ti ž.