plánovací -cia -cie príd. i ekon. 1. ▶ založený na plánovaní, zostavovaní plánov a usmerňovaní pracovných činností z hľadiska obsahu, časového priebehu v budúcnosti, dôležitosti a pod.; používaný pri plánovaní; určený, vhodný na plánovanie: p. proces; podnikový p. systém; plánovacia fáza projektu; plánovacia koncepcia; plánovacie obdobie; krátkodobý, dlhodobý p. horizont; plánovacie tabuľky; p. kalendár; elektronický p. diár; zlepšenie plánovacích techník a plánovacích postupov; aktualizovať, schváliť plánovaciu dokumentáciu; pripravovať podklady na plánovaciu činnosť; (verejné) plánovacie stretnutia obyvateľov, samosprávy, záujmových skupín, podnikateľov slúžiace na podporu tých projektov, do ktorých tvorby sa zapája verejnosť už od fázy plánovania
2. ▶ zaoberajúci sa plánovaním, tvorbou, zabezpečovaním a kontrolou plnenia plánov činnosti, rozvoja a pod.; poverený plánovaním: plánovacie oddelenie; p. výbor; p. odbor magistrátu; vytvoriť špeciálnu plánovaciu skupinu; (prv) štátna plánovacia komisia (v bývalom Československu) organizujúca celkový proces plánovania, koordinujúca postup vypracovania štátnych plánov a hospodárskych plánov z organizačnej a metodickej stránky