Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn

plánovať nedok.

1. zamýšľať uskutočniť niečo: p. výlet, p-me ísť do divadla

2. robiť, zostavovať plán (význ. 2): p. finančné prostriedky, efektívne p-nie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
plánovať ‑uje ‑ujú nedok.

plánovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novaný -novanie nedok.

naplánovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -novaný -novanie dok. (čo) ▶ určiť plánovaním, vytvorením konkrétnej predstavy uskutočnenia niečoho, urobiť plán: dôkladne, starostlivo si n. dovolenku; n. oslavu do detailov; nedá sa všetko n.; Človek si čosi naplánuje a nejaká náhoda alebo nepredvídaná prekážka mu to náhle zmarí. [S. Rakús]; Budeme musieť reagovať na niečo, čo sme nenaplánovali. [Pt 2001]nedok.plánovať


plánovanie -nia s. i odb. ▶ cieľavedomé zostavovanie, tvorba plánov pracovných činností, úloh z hľadiska obsahu, časového priebehu v budúcnosti, dôležitosti a pod., príp. aj určovanie konkrétnych postupov na dosiahnutie stanovených cieľov: krátkodobé, strednodobé, dlhodobé p.; národohospodárske, podnikové, regionálne p.; finančné p.; strategické p. podniku analyzujúce podnikateľské prostredie i budúce možnosti a hrozby, vytyčujúce ciele, prostriedky, stratégie; projektové p. zamerané na zabezpečenie istého projektu; územné p. zamerané na komplexné riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia; p. výroby, výrobné p.; metódy a techniky plánovania; východiská obranného plánovania vytvárajúce predpoklady na zabezpečenie obrany štátu podľa možností a dostupných limitov ľudských, vecných a finančných zdrojov; najnovšie trendy v oblasti architektonického plánovania; získať podklady na operatívne dopravné p.; cieľom daňového plánovania je úspora daní; (prv) socialistické centrálne p. (napr. v bývalom Československu) v ktorom rozhodujúcu úlohu mali rozhodnutia centrálneho plánovacieho orgánu určujúceho záväzné úlohy ▷ ↗ i plánovať


plánovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novaný -novanie nedok. 1. (čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ zamýšľať niečo v budúcnosti urobiť, dosiahnuť, získať a pod., mať niečo v pláne; op. neplánovať: p. kúpu auta; plánuje prázdninovať u starých rodičov; neplánuje pomstu, odvetu; aj naďalej plánujeme spolupracovať na projekte; plánujú, že sa presťahujú do väčšieho bytu; čo plánujete robiť po maturite?; plánovali spoločnú budúcnosť, spoločný život; neplánovala sa ešte vydávať; Určite plánujete aj deti. Koľko by ste ich chceli mať? [Šp 2009]
2. (čo) ▶ vopred (organizačne) pripravovať, zabezpečovať priebeh niečoho: cestu, dovolenku si vždy poctivo, detailne plánujú; sedia za stolom a plánujú program osláv výročia, narodenín; stretnúť sa kvôli plánovaniu opatrení pri návšteve prezidenta
3. i odb. (čo) ▶ cieľavedome zabezpečovať chod, vyvíjať činnosť podľa plánu, stanovenia úloh, cieľov a ich časového rozvrhu vopred; op. neplánovať: p. ekonomický rozvoj obcí, regiónov; p. výrobu; p. vedeckú činnosť; p. zisk; dlhodobo p. investície; jasne stanovené pravidlá pomôžu p. náklady; prácu si vždy plánujem tak, aby som mal leto na oddych; deficit bude nižší, ako sa plánovalo; riadenie, kontrola sú plánované procesy
dok.naplánovať

plánovať nedok. ‹f›

1. (~; čo) robiť plán, mať v pláne, projektovať: p. dopredu

2. (čo; ~) plánovite pripravovať, chystať, riadiť: p. investície, výrobu; podnikové, územné p-anie

hodlať mať predsavzatie niečo uskutočniť • mať v úmyslemať úmyselzamýšľať: hodlá, má v úmysle venovať sa športuchystať samieniťchcieť: chystá sa, mieni ísť študovať; chcieť sa polepšiťstrojiťstrojiť sa: stroja dcére postaviť dom; stroja sa vycestovaťplánovaťmať plánmať v pláne: plánujú, majú v pláne presťahovať sapomýšľaťzastar. obmýšľať: pomýšľať zmeniť zamestnaniehovor. ísť: ide sa zapísať na vysokú školu


chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlaťmieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľaťpomýšľaťmať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovaťmať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sahotoviť sastrojiť sapriberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

2. mať pocit potreby niečoho • želať sipriať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadaťžiadať sivyžadovaťpožadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť saľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

3. porov. želať


chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho • pripravovaťstrojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večerupriprávaťvystrájať: pripráva, vystrája deti na výlethovor.: hotoviťhotovať: hotoví synovi svadbuhovor. zastaráv. richtovaťsubšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačkuorganizovaťplánovaťmať plánkniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzysnovaťsnuťosnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigykniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úkladyexpr.: variťpiecťkutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia


plánovať mať v úmysle vykonávať niečo v blízkej budúcnosti • mať plánmať v plánechystať: plánovali, mali v pláne, chystali odvetné opatreniazamýšľať: zamýšľa stať sa učiteľompripravovaťstrojiť: návštevu významnej osobnosti treba pripravovať dlho dopreduprojektovať (robiť technický plán): projektovať prestavbu historického jadra mestahovor. programovať: atletické súťaže programovali už v januárikniž. proponovať: gestorská organizácia proponuje jazykové kurzy pre svojich pracovníkovorganizovať (plánovať a cieľavedome konať): organizovať zájazdsnovaťsnuťosnúvať (tajne plánovať)


uvažovať 1. úvahou prichádzať k niečomu a hodlať to uskutočniť • rozmýšľaťmyslieťzamýšľaťpomýšľať: uvažuje, rozmýšľa o tom, že sa k nám pridá; zamýšľa vstúpiť do spolku; pomýšľa, myslí na ženeniemať v úmyslemať v pláneplánovať (týmito slovesami sa vyjadruje väčšia miera odhodlania realizovať niečo): má v úmysle, v pláne samostatne podnikať; plánuje si cestu do zahraničiachystať sastrojiť sa (zbierať sily uskutočniť niečo už uvážené, premyslené): chystá sa, strojí sa prestať fajčiť; chystá sa, strojí sa, že nebude súhlasiť s návrhom

2. p. premýšľať 3. p. skúmať 1


zamýšľať mať myšlienku, predsavzatie vykonať niečo v blízkej budúcnosti • mať v úmyslemať úmyselpomýšľaťzmýšľať: z(a)mýšľa, má v úmysle kúpiť si obchodzastar. obmýšľaťmieniťchcieťchystať sastrojiť (sa): nemieni, nechce sa s nami udobriť; chystá sa, strojí sa vrátiť do vlastiplánovaťmať v plánemať plán: plánuje pomstuhodlať: Hodláte ostať doma?expr. hútať: húta oženiť sahovor., obyč. pejor. špekulovať (rátať s niečím vo svoj prospech): špekuluje, že pozemok výhodne predá

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

plánovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo) mať v úmysle vykonať dačo v blízkej budúcnosti: p. zahraničnú cestu, výlet, dovolenku;

2. (bezpredm. i čo) v plánovanom hospodárstve robiť, zostavovať plány: p. pracovné sily, invenstície; socialistické plánovanie; tematické, finančné plánovanie, plánovanie cien, osevu;

dok. naplánovať, zaplánovať

plánovať nedok. nov. robiť, zostavovať plán: Čil sa plánuje, kolko sa má uroďiť (Lapáš NIT); Planovaľi me, že jag zaž uceknuc (Brezina TRB)

Zvukové nahrávky niektorých slov

plánovať: →speex →vorbis
a ktoré plánujú v roku et qui envisagent en
nórske colné orgány plánujú les autorités douanières norvégiennes envisagent
plánuje prijať s cieľom envisage de prendre afin
plánuje reorganizovať svoje činnosti envisage de réorganiser ses activités
plánujú a aké opatrenia prévues et quelles mesures
stratégie, ako aj plánovať stratégies ainsi que planifier
štát, ktorý plánuje predĺžiť membre qui envisage de prolonger
že niektoré spoločnosti plánovali que certaines sociétés envisageaient
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu