pláň -e ž. rozľahlá rovina: zasnežená p.
pláň -ne pl. G -ní D -ňam L -ňach ž.
pláň -ne -ní ž. ▶ rozľahlá rovina, krajina s rovným povrchom, planina: nekonečná, pustá p.; biela snehová p.; strom uprostred šírej pláne; preháňali sa na koňoch po okolitých pláňach; V čom sa líši nehostinnosť rozpáleného piesku a mrazivých plání? [Šp 2008]
pláň, pláňava p. rovina 1
rovina 1. krajina, pôda s rovným povrchom: mal radšej rovinu ako hornatý kraj • nížina (nízko položený rovinatý kraj): podunajská nížina • planina (vyššie položená rovina): náhorná planina • pláň (rozľahlá rovina): zasnežené pláne • plošina (rovná krajina): krasová plošina • plocha (rovný povrch niečoho): trávnatá plocha • kniž. roveň: za mestom je široká roveň • kniž. plató • zastar. rovnina (Horal) • zried. pláňava (Hviezdoslav) • kniž. zastar. raveň
2. p. úroveň 1 3. p. oblasť 2
pláň, -ne, -ní ž.
1. rozľahlá rovina, planina, náhorná plošina: zasnežená, ľadová p., trávnatá p.; pren. More číra belasá pláň (Taj.) rovná plocha;
2. stav. horná plocha cesty al. železničného násypu
pláň m., plaň2 i plaňa ž. jtrenč, záh, snitr planý, divý, neštepený ovocný strom, plánka: Celén chotári nenájdeš poránnéj jablonovéj plane (Dol. Súča TRČ); To moseu̯ bit pu̯áň vikopaní tak silní jak ten malíšek (Kunov SEN); plaňa (V. Bielice TOP); pláň (Lamač BRA)
pláň ž. or, lipt, turč hlbšia, pomaly tečúca voda v potoku, vhodná na kúpanie a plávanie: Tam boľi takie pláňe, že tam bívaľi topeľci (Tvrdošín TRS); Ako ďeťi zme sa choďiľi kúpaď do Turca, chlapci do chlapčenskej pláňe a ďioučence do ďioučenskej (Ležiachov MAR)
pláň ž 1. planá, nekultivovaná rozľahlá rovina, pozemok: Girik Kaczer kupl plan od Ondrege Maka (ŽILINA 1553); tichto rozdeleni obzlasst planach aneb takowich kopaniczach, ktere bi sa na wicz stran delily podlewa obeczneho zachowana (H. OTROKOVCE 1762) 2. divý, nezaštepený strom, plánka: zahradnik do sstepnjcz plaňe sstepy (KoB 1666); arbor silvestris, quae fructus fert silvestre, austeror: plaň (PD 18. st)